Úvod Zaujímavosti Pevné hranice správania sa = pocit bezpečia Vášho dieťaťa

Pevné hranice správania sa = pocit bezpečia Vášho dieťaťa

2513
0
ZDIEĽAŤ

V dnešnej dobe sa do popredia dostáva vo výchove ku slovu istý typ liberalizmu, ktorý tvrdí: „Prenechajte rozhodovanie na deťoch a ony to dokážu samé. Deti prirodzene vedia, čo je správne .“ Ale je to skutočne tak?

Je možné, aby malé dieťa samo od seba vedelo čo je dovolené a čo naopak zakázané? Je možné, aby samo rozoznalo čo je  dobré a čo zlé? Naproti liberálnemu prístupu, vystupuje názor, že len výchovou dokážeme človeku ukázať rozdiel medzi správnym a nesprávnym. A na to, aby sme správne vychovávali, je potrebné určiť hranice.

Filiálna terapia tvrdí: „Kde nie sú hranice, neexistuje bezpečie.“ Je dôležité deťom dôverovať a naučiť ich zodpovednosti. Ak sa má však dieťa samo rozhodovať o tom, čo smie a čo nie, nie je to už trocha priveľa?

Prečo nastaviť hranice?

Ak sa s dieťaťom dostanete do konfliktnej situácie, ešte predtým ako vybuchnete, je dobré sa spýtať samých seba: „Čo tým dieťa naučím? Aký model správania mu zadám?“

Hranice sú vo výchove dôležité. Ak sú hranice pevne stanovené a nedajú sa porušiť, dieťa sa naučí sebakontrole. Možno sa najskôr bude niekoľko krát snažiť hranicu prekročiť, ale po neúspešných pokusoch prestane.

Iba nemenné a stabilné prostredie dokáže dieťaťu ponúknuť pocit bezpečia. A vďaka hraniciam dokážete také prostredie vytvoriť. To, čo platí vždy je predsa to, na čo sa môžeme vždy spoľahnúť.

Pozor však, aby hraniciam deti rozumeli. Čím sú hranice pevnejšie a zrozumiteľnejšie, tým je život dieťaťa bezstarostnejší.

Ako hranice správne nastaviť?

Na zadanie hraníc existuje viacero spôsobov. Filiálna terapia sa vďaka svojej úspešnosti vo vzťahu rodič- dieťa v súčasnosti teší veľkej obľube. Na zavedenie hraníc používa trojstupňový systém.

  1. Pomenujte pocit

V prípade, že medzi vami a dieťaťom prichádza ku konfliktu, na chvíľu sa zastavte a snažte sa upokojiť. Ak sa dieťa hnevá, pomenujte jeho pocit. „Si nahnevaný“ mala by znieť prvá vaša veta. Dieťa bude možno zaskočené, pretože bude čakať obvyklý krik alebo dohováranie. Samo vám prezradí čo sa stalo.

  1. Zadajte hranicu

Ak sa dieťa bude hnevať naďalej a bude vás chcieť udrieť alebo podobne ventilovať svoj hnev, zadajte mu hranicu. „Ja nie som na kopanie!“ znie príkladná veta.

  1. Dajte dieťaťu možnosť výberu

Doteraz sme však situáciu nevyriešili, iba pomenovali. Čo teda ďalej? Dajte dieťaťu možnosť výberu a tým aj priestor upokojiť sa. „Môžeš kopať do vankúša alebo do lopty.“

Všetky kroky je potrebné urobiť pokojne a bez kriku. Tým, že sú rodičia pokojní, upokojí sa i dieťa a tým i celá vyhrotená situácia.

Čo ak to nepomôže?

Dajte možnosť výberu i v treste. „Janko, môžeš si vybrať, buď teraz prestaneš do mňa kopať a budeme sa hrať, alebo odídem a budeš upratovať izbičku. Čo si teda vyberieš?“ No a podľa toho ako sa dieťa zachová, konajte ďalej. Ak sa náhodou rozplače, zostaňte neoblomní. Keď už si raz vyberie cestu, je potrebné dodržať, čo ste sľúbili. Tak zaistíte,  aby sa podobné konfliktné situácie viac neopakovali.