Úvod Problémy v rodine Prečo nie sú deti svojim rodičom za nič vďačné?

Prečo nie sú deti svojim rodičom za nič vďačné?

527
0
ZDIEĽAŤ

Život sa zmenil a zmenili sa aj pomery v rodinách. Preto v poslednej dobe filozofická literatúra zanietene diskutuje o novej, veľmi reálnej otázke: Môžu dospelé deti ignorovať svoju synovskú povinnosť? Táto otázka sa objavila preto, že veľa ľudí sa bojí povedať svojim rodičom „nie“ a sú pripravení obetovať svoje záujmy aj sny, len aby nepočuli ich výčitky. Z tohto dôvodu existuje veľa ľudí, ktorí nežijú život, aký chcú, a stávajú sa tak rukojemníkmi pocitov viny a dlhov, ktoré v skutočnosti nie je možné splatiť. Naši odborníci sa rozhodli dotknúť tejto vážnej témy a pomôcť dospelým deťom pochopiť, kde je tá tenká hranica medzi vďačnosťou a dobrovoľnou obetavosťou.

Bez teba by som neexistoval, no moje narodenie bolo tvojou voľbou.

Obľúbená veta rodiča-manipulátora znie takto: „Nosila som ťa 9 mesiacov, v noci som nespala a nikdy som neopustila ani tvoju postieľku. Kde je teraz tvoja vďačnosť?“ Ide však o úplne prirodzené veci, ktoré robí každá žena, ktorá sa rozhodla stať matkou.

Dieťa ani len netuší, že by mu možno malo splatiť všetku starostlivosť a teplo, ktoré teraz dostáva. A ak je dieťa požiadané o vrátenie dlhu, láska k rodičom sa postupne začína vytrácať a vzniká vzájomná výčitka, ktorá neskôr prerastá do vzájomného sklamania.

Nároky a požiadavky na dospelé dieťa sa objavujú, ak sa malo narodenie dieťaťa spájať s garanciou určitých očakávaní, ktoré sa na toto dieťa kládli. V milujúcich rodinách je starostlivosť prirodzenou vecou a rodičia sa starajú o nového člena rodiny ako o niečo prirodzené, preto v budúcnosti vďačnosť dieťaťa nevyžadujú.

Dal som ti toho toľko a je mi ľúto, ak to zostalo nepovšimnuté.

Od prvých minút svojho života dáva dieťa rodičom všetko, čo majú: vzhľad, objatie, prvé slová, svoje výtvory, atď. Rodičia však musia mať silu a vôľu všímať si všetko, čo pre nich dieťa robí. Ak zostanú malé veci nepovšimnuté a ak sú si dospelí istí, že je potrebné uspokojiť iba základné potreby ich dieťaťa, nie je prekvapením, že toto dieťa v budúcnosti nepocíti silné puto so svojou rodinou. Netreba dodávať ani fakt, že túžba starať sa o starých rodičov sa nemusí prejaviť vôbec. V najlepšom prípade by dospelé dieťa mohlo naďalej plniť základné potreby svojich rodičov tým, že kupuje výrobky, lieky a platí za odvoz svojho komunálneho odpadu a zároveň sa snaží ukázať vo svojom domove čo najmenej.

Rodičia sa nie vždy stanú vašimi najbližšími ľuďmi.

Rodičia nepochybne hrajú dôležitú úlohu v živote každého človeka, ale to neznamená, že sú jedinými ľuďmi na celom svete, na ktoré sa ich dieťa môže spoľahnúť. Bohužiaľ, môže nastať aj opačná situácia – napríklad, ak majú deti a rodičia nedorozumenie, cítia nedostatok podpory alebo ak rodičia ignorujú ich problémy. Kritiky rodičov môžu navyše ublížiť ešte viac ako kritiky cudzincov a ešte viac to zhoršuje situáciu. Napriek pokusom niektorých ľudí ctiť si svojich rodičov, nech je to čokoľvek, je treba situáciu zhodnotiť triezvo – ak čelíte zanedbávaniu, ponižovaniu a nemáte vôľu zdieľať svoje starosti so svojimi rodičmi, nejde o vzťah medzi milovanými. Nežite vo svete ilúzií. Ak Vás od detstva nepodporovali, je vysoká pravdepodobnosť, že sa vám nepodarí získať podporu ani v dospelosti. V takom prípade má táto osoba plné právo odmietnuť podporu svojim rodičom, pretože túto podporu od nich nikdy nevidela. Naopak, ak rodič bezpodmienečne dal všetku svoju lásku dieťaťu, keď dieťa vyrastie, nebude mať potrebu niečo splácať a prejav starostlivosti z detskej strany sa stane prirodzeným prejavom všetkých tých pocitov, ktoré sa za tie roky nazbierali.

Existuje teória priateľstva, ktorá hovorí, že deti by mali dávať svojim rodičom to isté, čo svojim priateľom, pretože priateľské vzťahy sa udržiavajú dobrovoľne. Ak rodič a dieťa vzájomne nezdieľajú emócie, nemali by existovať nijaké synovské povinnosti.

Nestanem sa človekom, akým ma chceš mať.

Rodičia môžu mať nejaké predstavy o budúcnosti svojich detí, ale nikdy by nemali zasahovať do realizácie detských nápadov. Byť dospelým znamená zvoliť si cestu sám a môže to byť podobné ako so životnými skúsenosťami rodičov, alebo to môže byť úplne iné. Od malička dieťa vie, čo chce, ale ak sa pre neho rodičia budú stále rozhodovať, vyrastie z neho dospelý človek, ktorý sa bude báť robiť chyby a bude vždy závislý od svojich okolností a zodpovednosť za svoj život prenesie na ostatných ľudí. Ak sa rozhodnete vzdať vlastného rozhodovania len kvôli splneniu očakávaní svojich rodičov, znamená to, že predstierate, že ste niekým iným – niekým, kým v skutočnosti nie ste. Obetovanie svojich snov pre rodinné očakávania je najlepší spôsob, ako vyvolať odpor, hnev a bolesť a žiť s týmito pocitmi po zvyšok svojho života. Je najvyšší čas začať diskutovať o zdravých vzťahoch v rodine a stanoviť si hranice.

Nedám ti svoj čas.

Keďže mnohí rodičia nemajú v živote svoje vlastné ciele a záujmy, prianie stráviť s dieťaťom každú sekundu sa objavuje veľmi často. A ak dieťa vyrastie, často to vedie k tomu, že rodičia požadujú rovnaké zameranie aj u svojho dieťaťa.

Ak však hovoríme o normálnej situácii, deti vyrastajú a začínajú svoj život, zatiaľ čo rodičia zostávajú jeden s druhým a spomínajú na celú dobu dospievania dieťaťa. Problém rodičov, ktorí sa nechceli vo svojom živote usadiť, je ten, že ich dospelé deti, ktoré chcú slobodu, sú teraz „lepidlom“, bez ktorého sa všetko v rodine rozpadne.

Dieťa sa samo rozhodne, aký druh pomoci je pripravené poskytnúť a ďalšie vyžadovanie od nich nemá zmysel. Bez ohľadu na to, koľko detí a vnúčat človek má, mal by sa v prvom rade vedieť postarať sám o seba.

A nemôžem Vám vrátiť svoj čas.

Dieťa nemôže vrátiť čas, ktorý sa rodič neodvážil stráviť sám pre seba. Samozrejme, počas prvých niekoľkých rokov života dieťaťa venujú rodičia takmer všetok svoj čas deťom, ale to, ako si rodičia budú v budúcnosti spravovať svoj čas, závisí iba od nich. Ak by im úloha rodiča z nejakého dôvodu nepriniesla nijaké potešenie, rodič by sa mohol začať obzerať po vinníkovi, ktorý „ukradol jeho najlepšie roky života“. To má za následok aj požiadavku, aby dieťa odškodňovalo všetko, čo jeho rodičia stratili.

Napriek tomu, že väčšina rodičov neočakáva žiadnu podporu, 63% detí uviedlo, že plánuje finančne pomôcť svojim rodičom na dôchodku. 61% je pripravených nechať svojich rodičov bývať s nimi, keď prestanú pracovať.

To najlepšie, čo môžu rodičia pre svoje deti urobiť, je dať im slobodu a možnosť žiť svoj život. Ak necháte svoje dieťa učiť sa na vlastných chybách; ak rešpektujete výber a želania vášho dieťaťa; ak podporujete, pomáhate a nevnucujete svoj názor, vyrastú z vašich detí ľudia s prirodzeným pocitom vďačnosti a zodpovednosti. Ak rodičia zároveň trávili čas sami pre seba, nikdy nebudú mať pocit, že žijú „premárnený život“. Majte na pamäti, že dieťa kopíruje správanie svojich rodičov – v okamihu, keď potrebujete pomoc, pozrite sa na svoj odraz v zrkadle a uvidíte, aký typ človeka ste bývali.