U nás sa síce za staršie považujú “peterky”, “satany”, či “klubovky”, je to však len naše špecifikum. Pri rozbehu priemyselnej revolúcie, ktorá priniesla dostatok liatiny, aby sa otvory stredovekých nehospodárnych krbov mohli vyplniť liatinovými kachľami, sme nechýbali. Bane v Slovenskom rudohorí a staré huty sú toho dôkazom. Na našom území ale neboli žiadne krby, ktoré by mohli krbové kachle vyplniť. Vyššia spoločnosť už používala kachľové pece a nižšia až do polovice 19. storočia otvorený oheň. Miestami sa otvorené ohniská v kuchyniach zachovali až do storočia dvadsiateho.
Ako napovedá ich názov, jedná sa o jeden z najstarších typov kachlí.
Krbové kachle sú preto pre nás stále modernou a výber je tým často poznačený. Výber veľkostí, tvarov, farieb a materiálov sa limitne blíži nekonečnu. Tvar a veľkosť necháme na vkuse zákazníka a výkone, ktorý majú kachle produkovať. Čo sa týka materiálu, je tu niekoľko možností.
Ak chcete, aby sa kachle rýchlo rozohriali, kúpte si čisto plechové kachle. Kachle s kachlicami sa síce zohrievajú pomalšie, energia sa však naakumuluje v keramickom materiály a pomalšie sa zasa uvoľňuje do priestoru. Výkyvy teploty preto nie sú až také dramatické.
Ak máte záujem o vyššiu kvalitu základného materiálu, siahnite po liatine. Jej vyššia kvalita, zložitejšia výroba a vyššia hmotnosť je však vykúpená aj vyššou cenou. Na druhej strane – je to materiál na celý život.
Ak budú krbové kachle jediným konvenčným tepelným zdrojom napríklad na chate, nie je zlé uvažovať o modely, ktorý bude mať hornú plochu prispôsobenú na varenie.
Krbové kachle nie sú bezúdržbové. Minimálne na začiatku a na konci sezóny je treba skontrolovať kachle a aj komín.
Dvierka kachlí by sa nemali zanášať (zvyčajne sa tak deje, ak sa trvalo dusia na minimálnom výkone) ak sa tak stane, je treba ich vyčistiť špeciálnym prípravkom.
Doplnkami ku kachliam sú štýlové zásobníky na drevo, sady krbového náradia, ale aj elektrické vysávače na popol.
