Ktože sa neteší na zababušenie sa pod teplú deku s polovičkou alebo malými ratolesťami, zatiaľ čo vonku padá sneh a v kuchyni rozvoniavajú medovníky a linecké pečivo? Mnohí majú radi Vianoce, no kvôli uponáhľanému životu sa nevedia uvoľniť, vypnúť nutkavé myšlienky na povinnosti a stráviť tieto dni v psychickej pohode. 

Poradíme vám – nalaďte sa na vianočnú vlnu v predstihu a vytvorte si vopred doma sviatočnú a pohodovú atmosféru. Veríme, že s našimi jednoduchými tipmi si tento rok naozaj oddýchnete. 

Hrejivá prikrývka, horúca čokoláda a svetielka

Pokiaľ ide o zimné ročné obdobie, pridanie extra vankúšov, prikrývok či koberčekov so zimným alebo vianočným motívom navodí vo vašej obývačke či spálni príjemnú pokojnú atmosféru. To, čo vám nesmie chýbať sú, samozrejme, veselé vianočné svetre, huňaté ponožky a v neposlednom rade aj vianočná deka. Ide o absolútny must have kúsok, ktorý využije každá domácnosť. 

Pokiaľ hľadáte tipy na vianočné darčeky, deka to zachráni. Všetci sa snažia cítiť doma čo najviac komfortne, tak ak neviete, čo kúpiť svojim blízkym, kvalitná vianočná deka je stávkou na istotu. Nielenže príjemne zahreje, ale funguje aj ako dekorácia. Vymrzli ste vonku? Spravte si chutné kakao, zabaľte sa do kedy, rozsvieťte tlmené svetielka a užívajte si prosté ničnerobenie. Vianočná idylka ako vyšitá. 

Nezabudnite na hudbu a vypnite správy

Ak sa túžite naladiť na pokojnú vlnu a dosýta si vychutnať nadchádzajúce sviatky, dajte si pauzu od sledovania každodenných správ. Samozrejme, treba byť v obraze, no v návale negatívnych informácií sa len sťažka uvoľníte a zotrváte v dobrej nálade. 

Namiesto čítania dennej tlače a počúvania, čo všetko zlé sa vo svete udialo, si dovoľte spomaliť a zatvoriť sa do svojej bubliny s rodinou za sprievodu vianočných skladieb. Nezáleží na tom, či to bude americká klasika All I Want For Christmas Is You alebo naše Roľničky, roľničky… Čo je krajšie, ako naplno precítiť prítomný okamih? 

Darčeky nakupujte v predstihu

Veľa ľudí si povie, že do Štedrého dňa je ešte času a času a s darčekmi sa nemusia náhliť. Nuž, čas plynie rýchlo najmä ľuďom v produktívnom veku. Ani sa nenazdáte a už je 22. 12. a vy ste ešte nič nekúpili. Tento scenár mnohí dobre poznajú. A potom ich čaká “davová psychóza” v nákupných centrách. Ak si chcete zachovať pokoj v duši, zaobstarajte vašim blízkym, kolegom, zamestnancom či klientov darčeky čím skôr. 

Na stránke Mpromotion.sk nájdete kvalitné a originálne vianočné reklamné predmety, ktoré potešia zraka mnohé z nich aj chuťové poháriky. Pokiaľ hľadáte darčeky, na ktoré nebude sadať prach, tu ich iste nájdete! 

Sú rozdiely ako prežívajú Vianoce na dedine , v meste alebo na samote. Tiež vyplývajú z ateistického alebo naopak kresťanského pohľadu, islamu alebo rozličných etnických skupín a cudzincov, ktorí si priniesli tradície svojho vlastného národa. Rozličné prežívanie majú aj vekové skupiny – deti, mládež , mladé rodiny, starší ľudia. V závislosti od prostredia, v ktorom ich slávia – doma, na dovolenke v zahraničí, u príbuzných, domove seniorov alebo sami.

Vianoce na  dedine

Príprava na Vianoce sa začína začiatkom nového cirkevného roka, a teda prvou adventnou nedeľou , čo je 4týždne pred Vianocami , v každej domácnosti sa vo väčšine prípadov je na stole adventný veniec so 4 sviečkami a každú nedeľu horia postupne až nakoniec všetky, vtedy vieme , že už je blízko Narodenie Ježiška – Krista Pána, viacej sa v tomto  období chodí do kostola a aj tí , ktorí chodia raz – dva razy za rok si nenechajú ujsť polnočnú omšu kde sa stretne celá dedina. Skauti donesú betlehemské svetlo a ľudia si ho chodia odpaľovať a prinášajú do svojich príbytkov. Deti majú adventný kalendár kde v okienku nachádza čokoládka, hračka alebo oriešok

Na dedine v čase Vianoc bývajú aj zabíjačky, aby bolo dosť mäsa aj  na Štefanskú zábavu. Chodí sa koledovať buď na Štedrý deň do polnoci, lebo nasleduje už potom polnočná omša a oslavuje sa Kristovo narodenie a spievajú koledy a Tichá noc.

Začíname sláviť Vianoce – štedrým dňom , kde je väčšinou celodenný pôst ,alebo iba nejaké menšie jedlo pre deti alebo starších ľudí prípadne chorých , inak je zaužívaný pôst  od14-65rokov. Vianočné dobroty sú už napečené skôr, na stole nemôže chýbať med, cesnak , oplátky, bobáľky ,koláče , kapustnica /hríbová polievka , ryba, šalát , ovocie , vianočka a tanier pre náhodného pocestného…

Povery týkajúce sa Vianoc

• Pôst až do večere, čarovanie ohľadom zdravia, úspechov každého člena rodiny
• Prekrajovalo sa jabĺčko
• Nešťastie bolo si niečo požičiavať
• Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu – znamenalo to nešťastie
• Ľudia si kontrolovali správanie , lebo ako sa správali na Štedrý deň tak sa budú aj nasledujúci celý rok
• Každý sa mal najesť dosýta
• Nesmelo sa prať ani vešať bielizeň , koho bola ten mal čoskoro umrieť
• Na Vianoce sa jedia aj kysnuté koláče a vianočné pečivo a pripisovala sa mu magická moc
• Nemalo sa vstávať od večere, všetko malo byť pripravené už na stole
• Šupinka v peňaženke ako hojnosť
• Šupinka a peniaz pod tanierom , aby bolo dostatok celý rok

Zvyky- jedlo štedrej večere

Rybia šupinka v peňaženke , rozkrajovanie jabĺčka, medový krížik  na čelo

Predjedlo – oplátky- suché, medové alebo medovo cesnakové, opekance  s makom a mliekom

Polievka –kapustnica s údeným  mäsom a hubami niekedy aj slivky /hríbová polievka / šošovicová na kyslo /rybacia polievka –halászle

Hlavné jedlo- ryba(kapor, tolstolobik , filé, treska) vyprážaná alebo na masle s majonézovým  zemiakovým šalátom / cibuľovo zemiakovým šalátom / varenými zemiakmi

Iné zvyky

• Tanier navyše pre náhodného hosťa
• Peniaze pod obrusom- bohatstvo , cesnak na stole- zdravie celej rodiny
• Príhovor otca rodiny , modlitba najstaršieho príbuzného
• Reťaze okolo stola- rodina držala spolu
• Zrno na stole – hojná úroda
• Spomínanie na členov rodiny , ktorí tu už nie sú- tanier pre toho kto chýba
• Medové krížiky na čelo pre dievčatá, aby boli dobré / chlapcom , aby ich ľúbili
• V ten deň zdobia stromček
• Trošku z jedlaso stola aj pre zvieratá aj hospodárske

Pravoslávne Vianoce

Na východnom Slovensku žije veľa ľudí s vyznávaním pravoslávneho náboženstva a oni oslavujú Vianoce až 6. Januára podľa Julianského kalendára ( v Cirkvi západu sú Traja králi )

Štedrá večera– celý deň jedia iba pôstne jedlá, umývajú sa v studenej vode , všetko je na stole , aby ani gazdiná nemusela odbiehať , dôležité je ochutnať s každého pokrmu – na úvod je modlitba v staroslovienčine , muž povie úvodnú reč , žena spraví krížiky s medom na čele, pre neprítomného člena sa nechá tanier – začínajú medom , cesnakom oplátkami, kapustnica bez mäsa , hubová mačanka  ryba a šalát , plnené pirohy a makové bobáľky , pomodlia sa po večeri , rozbalia si darčeky a idú na polnočnú, na druhý deň už nie je pôst , spievajú sa koledy…

Vianoce v meste

Trochu sa líšia od tých na dedine hoci jedlo je to isté, už sa tak nedodržiavajú staré zvyky ,a keď tak len niektoré , šupinka pod tanierom aj v peňaženke, nevstávanie od stola, niekedy polnočná svätá omša – len ako príležitosť sa stretnúť , stretáva sa celá rodina , necháva sa tanier pre pocestného, hlava rodiny prednesie nejakú reč , modlitba ak sú veriaci , prípitok a bozk každému prítomnému pri stole.

Prežívajú tiež advent , ale menej nábožne , skôr si idú posedieť niekam pred Vianocami , navštívia vianočné trhy , dajú si punč, medovinu  a cigánsku , prípadne nejakú klobásku , či pečené gaštany alebo zemiaky…

Oslava Vianoc v islame , budhizme a židovstve

Islam –nemajú zakázané oslavovať Vianoce –u nich bol Ježiš posol a mesiáš , neveria , že sa narodil s Márie a že bola Panna, že je jedným s prorokov Alaha , že neumrel na kríži, alebo bol vzatý , keď ho chceli Rimania a Židia zabiť. Islam neoslavuje bujaro.  Väčšinou nemôžu spolu oslavovať ani obidve pohlavia.

Židia – neoslavujú Ježišovo narodenie , lebo stále čakajú na príchod Mesiáša , ktorý sa podľa nich v ňom nenaplnil. Oslavujú Chanuku. Majú vlastný kalendár riadia sa s časti lunárnym a slnečným , v nezmenenej podobe od10. Storočia. V prípade decembrovej oslavy Sviatku svetiel vychádza v rozmedzí od novembra do decembra- oslavuje niečo iné ako Vianoce u kresťanov –trvá 8 dní- historický príbeh zázraku svätenia chrámu na 8 ramennom svietniku. Počas sviatku zvyknú obdarovať chudobných peniazmi a deti darčekmi. V tom sa podobajú na naše Vianoce , chybne prezývané „Židovské Vianoce“…

Budhismus- snažia sa o porozumenie medzi náboženstvami , rozvíjajú mier ,  lásku a porozumenie . Slávia Budhovo osvietenie 8.12  – ozdobujú stromček v buhistickej tradícii. Nepokladajú ho za boha iba za prvého medzi osvietenými v stave nirvány a blaženosti.. Zdobia posvätný figovník, pod ktorým mal Budha sedieť počas tohto procesu. Na západe budhisti oslavujú 30 dní kresťanskéVianoce v nekresťanskom duchu.

Vianoce na celom svete sú predovšetkým o láske a stretnutí rodín a priateľov

Bc. Ľubica Bombalová

Vianoce majú silne zastúpenie aj vo svete – Európa , Ázia  Afrika aj Amerika a Austrálii…

Rozdielne a predsa spoločné

Ozdobovanie stromčeka je skoro na celom svete – no jeho druh je rozdielny- najčastejšie ihličnaté stromy, palmy a v Grécku aj lode

Spievanie kolied – top je Tichá noc

Darčeky v rôznych podobách a náboženstvách sú rozdielne , ale spája ich úmysel potešiť obdarovať alebo pomôcť chudobným.

Grécko –rozbaľuje darčeky na Nový rok

Španielsko – až na 6.1 na Troch kráľov

Hlavným spoločným sviatkom je – 1.sviatok vianočný 25.12- Amerika, Veľká Británia alebo Írsko

V iný dátum slávia Vianoce – pravoslávni veriaci- Rusko, Ukrajina a JV Európa – začínajú našimi Troma kráľmi – teda 6.1. a pokračujú 7. a 8.1

Jedlá a sladké pečivo

Na Slovensku najčastejšie jedlo kapustnica/hríbová polievka , ryby , zemiakový majonézový šalát , vianočka, medovníky , ovocie

Ostatné štáty  – Rakúsko – kukuričná kaša s hrozienkami a čerešňovým likérom

• Maďarsko – orechová roláda
• Taliansko – bábovka Pannetone
• Francúzsko – buche roláda
• Nemecko- jablkový závin
• Dánsko- ryžový nákyp s mandľami
• Švédsko – marcipán
• Anglicko – puding s brandy
• USA a Kanada- sušienky
• Brazília- citrónový koláč
• Japonsko – smotanový koláč s jahodami

Nositelia darčekov , ale koho deti a dospelý čakajú v jednotlivých štátoch

Ježiško – Nemecko a okolité štáty, Portugalsko

Sv. Mikuláš – Holandsko- 6.12

Santa Claus – Amerika a Veľká Británia a 13 santovia na Islande , Austrália , Nový Zéland, trpaslíci Santa Clausa , Pere Noel (obdobaSanta Clausa )-Francúzsko ,

Dedo Mráz –Rusko

Sv. Bazil – Grécko -1.1

Zvláštnosti iných štátov

Island – 13 santov – Jólasveinar- ak nedostaneš nové oblečenie zožerie ťa vianočná mačka

Švédsko- tu v tejto severskej krajine ,je jedna taká milučká tradícia Julklapp- vianočné zaklopanie – úlohou toho , kto dostane za úlohu byť vianočným zaklopaním , musí naozaj skutočne zaklopať aj s darčekom , veľmi husto zabaleným, teda vo viacerých vrstvách papiera premotané špagátmi a stužkami a nepozorovane zmiznúť , aby si obdarovaný nevšimol kto je ,aby nebol odhalený…

Holandsko- najvýznamnejší deň roku je 5.12 , kedy darčeky nosí Sv. Mikuláš , naopak na štedrý deň veľmi neoslavujú iba sa zídu k jedlu , rozprávajú si historky a idú na nedeľnú školu do kostola kde sa rozpráva vianočný príbeh , na ďalší deň sa navštevujú príbuzný a chodia na nákupy

Fínsko –  darčeky nosí Joulupukki – vianočná koza – nosia tam kostýmy– moc sa nelíši od Santa Clausa , pred večerou na Štedrý deň idú do sauny a až potom idú jesť – nesmie chýbať šunka a šalát z repy , ryby a morské plody , darčeky rozdávajú trpaslíci Santa Clausa

Dánsko- netradičný adventný veniec nesymbolizuje ako pre väčšinu krajín čakanie na Vianoce , ale práve tu ním začínajú samotné Vianoce – sviečky –nesymbolizujú vieru, nádej , radosť a lásku – predstavujú  obdobie ľudského života – detstvo, mladosť , dospelosť a starobu, pre nich majú význam vianočné darčeky , jedlom je hus , morka , kačica , šunka pšeničný chlieb a ryžový nákyp s mandľou – kto ju nájde má darček navyše a špeciálny.

Anglicko – Londýn – najzvláštnejším zvykom tejto daždivej krajiny , je priať z Nórska  – vianočný stromček, ktorý symbolizuje pomoc a vďačnosť Nórov voči Británii počas 2.sv. vojny

Amerika –tie Vianoce netreba zvlášť predstavovať nakoľko sa vysiela veľa vianočných filmov práve z tejto krajiny- určite poznáme vyzdobený krb , ponožky alebo podkolienky visiace na ňom , veľká svetelná blikajúca výzdoba v podobe tisícov svetielok rôznych farieb – tvoria niekedy Santu na saniach so sobmi- no majú jednu netradičnú tradíciu, ktorou je ozdoba v tvare uhorky schovaná v ihličí – kto ju nájde dostane špeciálny darček ako prvý

Španielsko- 22.12 – tradičná vianočná lotéria – ťahanie šťastných čísiel…. Štedrá večera  24.12 je plnený moriak a navštevujú kohútie omše majú , čo spoločné s Portugalskom, oslavy sú v uliciach.  Darčeky nadeľujú vo väčších množstvách Traja králi , na Vianoce dostanú iba potrebné darčeky . So Sviatku sv. neviniatok 28.12 si urobili 1. apríl  a robia si žarty jeden z druhého. Tieto rodiny sú súdržné a veľa si pomáhajú , väčšinou sú veriace.

Portugalsko- je to veriaca krajina a dodržiavajú sa zvyky, chodí sa na sv.omšu , k slávnostnej večeri sa schádzajú 24.12 a jedia ryby , zemiaky a zeleninu , zákusok je vianočný koláč – Bolo Rei plnený sladkým sušeným ovocím, darčeky nosí Ježiško alebo Otec Vianoc (Pai Natal ) , nájdu ich na krbe v pančuche alebo pod stromčekom

Cyprus – oslavuje sa predovšetkým 25.12 , chodia do kostola , najčastejším pokrmom je morka a grécky šalát , netradičnosťou  je spievanie kolied , kde deti a mladý nosia ozdobenú malú loďku , ktorá je symbolom – zdatnosti starovekých Grékov na mori.

Bulharsko – po štedrej večeri sa neupratuje, aby sa mohli prísť najesť zosnulí príbuzní

Rumunsko – tesne pred príchodom sviatkov , aby bola na stole hojnosť mäsa a dobrôt z neho, sa koná vianočná zabíjačka

Rusko- na tomto obrovsko štáte je netradičné takmer všetko, oslavujú Vianoce na Nový rok alebo , keď sú veriaci pravoslávni tak na Troch kráľov , ozdobujú najčastejšie jedličku , a darčeky rozdáva na Nový rok Dedo Mráz so Snehulienkou jedlom na štedrú večeru je pšeničný nákyp s mandľami , hrozienkami , slivkami a cukrom , na Novoročnom stole nechýba bravčové s chrenom a perník

Austrália a Nový Zéland- nemajú živé stromčeky , konajú sa Vianoce na pláži, Santa Claus príde so záprahom klokanov ,  darčeky nájdu deti vo vianočné ráno a nejedia štedrú večeru , ale slávnostný obed , ktorého hlavným chodom je kuracie a morčacie mäso a tiež morské plody , dezert horúci slivkový nákyp s hrozienkami , orechmi a alkoholom – najčastejšie likérom , ktorý sa tiež podáva aj v Anglicku

Belgicko- táto krajina neuznáva  Štedrý deň a tým , že v tento deň pracujú tak zjedia niečo v práci spolu s kolegami alebo priateľmi. Za sviatok pokladajú 25. december kedy si dávajú darčeky a večer sa zídu pri slávnostnej večeri , zákuskom je torta s krémom a figúrkami

Argentína – prípravy začínajú v novembri , zdobia domy červenými a bielymi girlandami, darčeky ssi dávajú iba príbuzný, 8.11 sa zdobia vianočné stromy a dávajú sa k nim betlehemy , globos – je lucerna s plamienkom podobná čínskej a letia o polnoci k oblohe na Štedrý deň

Brazília – keďže ide o americkú krajinu oslavujú podobne ako v USA, najčastejšie 24.12,  na stole nesmie chýbať morka alebo ryba, veľa ovocia a zeleniny, zabávajú sa s priateľmi na slávnostnej večeri.

Francúzsko- netradičnosťou je podobnosť zvykov s Amerikou a to zavesením ponožiek na krb alebo topánok pod stromček . Večera je z niekoľkých chodov, tradičným dezertom je čokoládová roláda

Ukrajina- slávia pravoslávne Vianoce podľa julianského kalendára 6-7.1-  Štedrá večera – sviata vecheria  sa podáva 6.1 v miestnosti kde je špeciálna dekorácia didukh- zväzok pšenice – symbol veľkého poľa , spievajú sa koledy najmä chlapci a nesú so sebou žiarivé červené hviezdy.

India- patrí k malým sviatkom- iba 2,3 % krajiny sú kresťania- zdobia bananovníky a mangovníky , na strechy kladú žiarovky s ropnými horákmi – aby ukázali , že Ježiš je svetlo sveta.

Kostarika – zdobia svoje príbytky tropickými kvitnúcimi kvetinami , vianočné venčeky sa robia z vetvičiek cyprušteku , a zdobia ich červenými kávovými zrnami a stuhami. Najpopulárnejším ovocím Vianoc sú paradoxne jablká , tiež stavajú betlehemy ozdobené kvetmi a ovocím

Maďarsko –  Vianoce sú tu cirkevným aj svetským štátnym sviatkom , najvýznamnejším dňom je sviatok sv. Štefana -2. Sv. vianočný , nakoľko je pokladaný za zakladateľa krajiny. Jedlo je najčastejšie halázsle, kapustnica a kapor, darčeky sa dávajú pred večerou a po večeri sa ide na slávnostnú polnočnú omšu.

Nemecko – počas prípravy na Vianoce ozdobujú svoje príbytky , betlehemami a adventnými vencami. Z jedlom sa to líši od jednotlivých spolkových krajín od kurčaťa , morky až po ryby , dezertom je mandľový zákusok a deťom nosí darčeky Ježiško alebo vianočný dobrý duch

Lotyšsko – s prvej písomnej zmienky z roku 1510 vieme , že sa z tejto krajiny rozšírila tradícia zdobiť vianočný stromček ozdobený sušeným ovocím a kvetmi , jedlo sa podáva až keď nechýba žiaden člen rodiny a má 12 chodov – od oplátok s medom , cez klobásky a sladkosti až ku kapustnici. Darčeky sa dávajú po večeri …

Taliansko –ide o kresťanskú krajinu , no napriek tomu , na niektorých miestach , rozdáva darčeky bosorka Befana , ktorá hádže nad domami darčeky podľa zásluh až 6.1 . Štedrý deň je 24.12 a slávnostná večera obsahuje okrem klasiky rýb , morských plodov aj cestoviny . Klasickým zákuskom je bábovka Pannetone so šampanským a ovocím.

Afrika – svetadiel kde sa okrem kresťanských a dobových kultúr nachádzajú aj moslimské krajiny. Neoslavujú sa Vianoce , ale sviatok obety . Ihličnaté stromy tu nemajú ani tu nerastú zdobia preto palmy. Dbá sa na duchovnú stránku podľa náboženstva tej , ktorej krajiny a rovnako je to aj s darčekmi

Egypt – má niekoľko netradičných zvykov prvým je 40 dňový pôst pred Vianocami slávia polnočnú sv. omšu a musia mať oblečený nejaký nový kus odevu , neskorá nočná hodina a u nich začína štedrá večera s typickými ich domácimi jedlami . Návštevy na druhý deň , ktoré majú byť vyjadrením spolupatričnosti , tak sa u nich nikdy ničím neponúknu – pokladajú to za obťažovanie a nosia si vlastný bochník chleba na občerstvenie..

Mexiko – pripravujú sa na Vianoce od 16.12 teda 9 dní – volá sa to Posada – hrá sa po domoch vianočný príbeh hľadania ubytovania v Betleheme , domáci predstavujú krčmárov , ktorí ich odmietnu, deti hrajú pútnikov a nosia sošky Jozefa a Márie i oslíka , žiadajú o ubytovanie v troch rodinách – v poslednej ho príjimu a spievajú tam Tichú noc. Na štedrý deň si nedávajú darčeky – dostávajú ich tak ako Ježiško od Troch kráľov zlato , kadidlo a myrhu. Dospelý pijú punč a deti sa hrajú a rozbíjajú so zaviazanými očami Pinatu  – plná je sladkostí , orieškov a iných dobrôt

Japonsko- oslavujú Vianoce s kuraťom , večerajú v reštaurácii , vianočným jedlom je torta s piškótového cesta s jahodami a šľahačkou, najradšej počúvajú Bethovenovu Deviatu symfóniu – záverečný akt – Óda na radosť, k tradíciám patrí aj návšteva Disneylandu najmä v Tokiu..

Všade na svete nejakým spôsobom oslavujú Vianoce , či tradične alebo netradične, je to o stretnutí sa a robení radosť najmenším, oslavujú lásku a rodinu.

Bc. Ľubica Bombalová