Pre čerstvé mamičky vrelo odporúčame, aby už od novorodenca vaše dieťa zaspávalo výhradne len vo svojej postieľke. Vieme, zo začiatku je to veľmi náročné vzhľadom k tomu, že malé bábätko potrebuje každú chvíľu papať a kakať. Ale verte či nie, hoci toto obdobie trvá nejaký ten čas, radšej ho obetujte, akoby ste sa mali ďalších niekoľko rokov nevyspať.

Poďme sa však pozrieť na účinné metódy odnaučenia dieťaťa od vašej spálne. Ono má svoju detskú izbu, ktorá je len jeho a toto mu treba zakaždým prízvukovať. Opakovanie je matka múdrosti, a ako píše autorka bestselleru ,,Zkoušeli jsme všechno“, dieťa si do štyroch rokov veľmi ľahko vypustí z hlavy, čo mu práve bolo povedané či prikázané. Aj tu je zaručená taktika, akým štýlom máte na svojho potomka ,,hovoriť“. Namiesto ,,nesmieš či musíš“ použiť výraz ,,môžeš a chceš“. Samozrejme, všetko hravou formou.

Dieťa chce robiť veci z vlastnej vôle, nie na príkaz. Zákazy automaticky potláča do úzadia. Takto to funguje úplne so všetkým.

Príklad: ,,Janko, nesmieš utekať tak rýchlo!“ uplatnite taktickejšie ,,Janko, pomalšie, prosím!“ zámenou jediného slova je tak formulácia ,,stráviteľnejšia pre citlivé detské uši“.

Ako mám moje dieťa teda odnaučiť spať samé?

Skúšajte všetko

1. Alena chcela mať svoju dcéru od začiatku pri sebe. Postieľku preto umiestnila vedľa manželskej postele v spálni. Keď však prišla na svet druhá dcéra, začali sa komplikácie. Manžel a otec chodil takmer každý deň nevyspatý do práce. Ako sama vraví ,,tie deti vedeli, že sú pri mne, preto častejšie plakali a vyžadovali moju pozornosť aj počas noci“. Pre všetkých sa tak ,,príjemné s užitočným“ neskôr zmenilo na riadne ,,náročné a otravné obdobie“.

Ako si poradila?

,,Deťom sme zriadili spoločnú detskú izbu. Každá mala svoju posteľ. Vždy, keď som už odchádzala z izby, som im prisľúbila, že o chvíľku zasa prídem, len musím ísť na WC, alebo upratať po nich neporiadok, či sa musím ísť rýchlo osprchovať, najesť. Zo začiatku skúšali plač, no vydržala som a po týždni-dvoch sa celý ten chaos znormalizoval. Dnes im už nevravím nič, len zaželám dobrú noc a sladké sníčky, privriem dvere a do pár minút v pohode zaspia.“ Alena ešte dodáva, že nesmiete poľaviť a nechať sa ,,zlomiť“ plačom. Vraj to zo začiatku trhá srdce, pretože naše deti presne vedia, ako si ich plačom vyžiadať našu pozornosť, no nesmiete sa nechať zlomiť!

2. Druhá mamička Radka si na svojho 6 ročného syna pripravila taktický plán. Predtým, ako začal vo svojej detskej izbe sám zaspávať, musela ležať s ním, dokým nezaspí. Niekedy tam ležala aj do pol desiatej, pretože jej malý sa rád ešte rozprával, spieval si, či behal hore-dole po posteli. Večer mala už v ,,keli“, pretože už bolo neskoro, keď už jej syn konečne zaspal.

Ako si poradila?

,,V septembri mu už začínala škola a ja som ho na to pripravovala niekoľko mesiacov. Každý deň som mu opakovala, že už je veľký, bude prvák a všetci školáci-prváci už spia sami. Trošku som použila aj vyhrážky, keď som mu naznačila, že by sa mu ostatní spolužiaci veľmi smiali, keby zistili, že musí zaspávať s maminkou. Pred spaním mu aj pravidelne čítam, aby ľahšie zaspal. Perfektne to na neho účinkovalo a odvtedy zaspáva sám.“

3. Marcela už bola na pokraji síl, keď jej dcéra pravidelne uprostred noci zapla všade svetlo a s plačom prišla do spálne. Keď mala 4 roky, prestalo to mamu baviť a rozhodla sa pre radikálny krok.

Ako si poradila?

,,Bol čas Vianoc a ja som jej povedala, že som napísala Ježiškovi, že keď bude sama zaspávať, donesie jej kopec darčekov a krásnu Elza lampu. Sľúbila som jej, že ju môže mať zapnutú celú noc a na chodbu som do zástrčky vsunula ešte nočnú solar-lampu z Ikea. Darčeky ju presvedčili a odkedy má osvietenú izbu, zaspáva sama. Zo začiatku som sa zdržiavala v blízkosti detskej izby, aby videla, že som jej na blízku. Úprimne? Zúfalstvo ma prinútilo k podplácaniu, stálo ma to trochu viac peňazí, ale vyspať sa po toľkých rokoch, zato by som dala aj tisícku,“ úspešne uzatvára trojicu príbehov Maca.