Vitamín D Je veľmi náročné získať iba zo stravy. Jeho dostupnosť v strave je veľmi obmedzená. Nachádza sa v niektorých druhoch  rýb a vo vaječnom žĺtku. Najjednoduchšie cestou získania dostatočného množstva vitamínu D je krátky pobyt na slnku. Na získanie dostatku tohto vitamínu sa nepotrebujeme spáliť. Naša koža je veľmi citlivá na UV žiarenie, a preto je potrebné, aby sme ju dostatočne chránili. Každé jedno poškodenie spálením sa si naša koža pamätá. Nie je správne tráviť dlhé časy A prudkom slnku ani vystavovať svoje telo prehnane soláriu.

Každé spálenie kože je nezvratné a približuje nás k ochoreniu rakoviny kože v dospelosti. Nie je potrebné odhaľovať veľké plochy kože na to, aby sme získali dostatok vitamínu D . Stačí len nejakých 10 -15 minút pobytu na slnku, aby sme zabezpečili jeho dostatok pre náš organizmus. Začervenanie kože a jej následné spálenie nastáva už po 10 až 20 minútach na slnku bez opaľovacieho krému.

Našu pokožku je potrebné chrániť celoročne nielen počas leta, kedy je slnko najintenzívnejšie. Možno sa nám to nezdá, Ale aj spoza mrakov svieti slnko a dokáže spáliť našu pokožku aj keď, jeho intenzita je o niečo slabšia, ako keď je priame.

Mnoho ľudí sa myslí, že keď sa natierajú opaľovacím krémom faktor 30 a viac, že tieto krémy blokujú tvorbu vitamínu D. Nie je to pravda, iba znižujú jeho tvorbu. Zásoby vitamínu D v našom organizme klesajú, najmä príchodom jesene a zimy, kedy ubúda slnečných lúčov. A takmer všetok čas sa trávi v interiéri.

Slnko vás opáli aj vo vode najviac ohrozený je nos, uši, celkovo tvár a plecia. Ak sa kúpeme uprostred dňa, tak je dôležité chrániť sa vode odolným krémom. Vydrží našu pokožku chrániť približne 35-40 minút.

Ak sme na slnku celý deň, mali by sme vrstvu opaľovacieho krému nanášať opakovanie zhruba každej 2,5-3 hodinách , aby sme sa vyhli spáleniu pokožky.

UV žiarenie pozostáva z rôznych typov lúčov, medzi ktoré patria UVA a UVB, kde najnebezpečnejší je práve UVB žiarenia, pri ktorom sa na slnku spálime. Na intenzívnejšie žiarenie je v období od apríla do októbra, kedy medzi 11 a 15. hodinou je toto žiarenie najsilnejšie. Ak je to možné v týchto hodinách sa nevystavujme slnečnému žiareniu, lebo hrozí spálenie pokožky.  Spáliť sa môžeme aj v zime, najmä ak sa nachádzame vo vysokohorskom prostredí, a to najmä ak je na kopcoch sneh, ten odráža slnečné lúče dopadajúce šikmo priamo nám do tváre. Je dôležité sa počas leta aj zimy chrániť pred slnkom svoj zrak kvalitnými slnečnými okuliarmi a v prípade snehu a zimy kvalitné lyžiarske okuliare na svahu , aby sme sa vyhli oslepeniu slnkom a aj ochránili zrak pred UVA a UVB žiarením.

UVA žiarenie je veľmi intenzívne a dokonca preniká do hlbokých štruktúr kože aj keď je slnko za mrakmi /sme v tieni a dokonca aj cez sklo. Práve tento typ spôsobuje ochabovanie a starnutie pokožky vytváranie pigmentových škvŕn a slnečné alergie.

Slnku sa nevystavujeme počas užívania antibiotík

Problémy , ktoré nám môže spôsobiť slnko

1.spálenie kože

Najznámejším problémom , ktoré nám môže slnko spôsobiť je začervenanie až spálenie kože. Ide o veľmi bolestivý problém , kedy je pokožka horúca a takmer sa jej nemôžeme dotknúť. Následnou reakciou je zošúpanie spálenej kože , ktorá sa následne nesmie vystavovať slnku vôbec.

2.rýchle zostarnutie pokožky

Kožné zmeny nastávajú pri dlhodobých pobytoch na slnku. Pokožka stráca hydratáciu, tvoria sa vrásky , stáva sa tenkou a krehkou ako papier, často sa vytvárajú starecké škvrny. Pokožka sa pokrčí  a často praskajú aj malé žilky v pokožke.

3. nadmerná pigmentácia

Na pokožke sa začnú objavovať škvrny, ktoré sú oveľa tmavšie ako odtieň pokožky. Následne človek pôsobí staršie ako je jeho skutočný vek Nadmerné slnenie je ich hlavným zdrojom.

4. úžeh

Dochádza k zhoršeniu zdravotného stavu v dôsledku prehriatia mozgu. Najviac ohrozenou skupinou sú deti a seniori vzhľadom na to , že si neuvedomujú nebezpečenstvo. Typickými znakmi sú nevoľnosť, celková slabosť, horúčka a intenzívne bolesti hlavy a zvracanie. Môže nastať aj kvôli chýbajúcej pokrývke hlavy v podobe šiltovky alebo klobúka prípadne slnečníka

5.úpal

Stav, kedy je organizmus vyčerpaný a môže a nemusí vzniknúť pri pobyte na slnku. Prejavuje sa podobnými príznakmi ako úžeh- bolesti hlavy, spavosť , malátnosť , horúčka. Nastáva pri extrémne vysokých vonkajších teplotách nad 35stupňov. Ide o stav prehriatia organizmu, kedy už na jeho ochladzovanie nestačí potenie

6. poškodenie zraku

Ochorenia očí majú priamy súvis s pobytom na slnku. Ak nechránime oči slnečnými okuliarmi /lyžiarskymi okuliarmi s UVA a UVB filtrom, hrozí okrem poškodenia sietnice aj hrozba šedého zákalu. Rovnako je dobré mať za slnečného počasia okuliare s filtrom aj v aute, kedy sa nám do očí môže odrážať slnko z auta pred nami, prípadne od vodnej hladiny alebo snehu.

7.slnečná alergia-fotodermatóza

Ide o druh alergie na slnko, kedy pokožka už nedokáže odolávať intenzite žiarenia , ktorému ju vystavujeme a zareaguje začervenaním , svrbením alebo výsevom drobných vyrážok najčastejšie na rukách a v dekolte aj zozadu na krku

8. rakovina kože -melanóm

Najzávažnejším ochorením , ktoré môže slnko spôsobiť je rakovina kože- melanóm. Kožné nádory vytvárajú zmeny na koži v podobe rozličných červených fľakov a fliačikov , uzlíčky, rany , ktoré mokvajú a nehoja sa , môžu vyrásť rôzne vypuklé znamienka a škvrny. Tvorí viac ako 40% rakovinových ochorení.

Existujú rozličné typy kože- foto typy- najcitlivejšia na slnko je pokožka detí a je úplne rozdielna od pokožky dospelého. Rovnako opálenie- jeden z červená , iný sa opáli do jemne hnedej a niektoré najmä stredomorské typy až do tmavo hneda.

Opaľovacie krémy sú rozdielne v tom , pre aký typ pokožky sú určené , ochranný faktor a rovnako vode odolnosť a obsah minerálnych a chemických filtrov.

Solária

Opaľovanie v soláriach patrí k nebezpečným spôsobom získavania bronzu na pokožke. Ten spôsob nemá žiaden prínos pre naše telo nakoľko nepodporuje tvorbu vitamínu D. Ich využívanie spôsobuje až 75% nárast výskytu rakoviny kože.

Prvá pomoc pri spálení pokožky

Ak sme to so slnkom prehnali, tak okrem úpalu alebo úžehu sme si spôsobili popálenie až spálenie vrchnej vrstva kože.

Telu je potrebné zabezpečiť prísun tekutín. Natrieť ho regeneračným krémom po opaľovaní. Ak je pokožka veľmi horúca , robia sa pľuzgiere , praská koža a ošupuje sa je namieste vyhľadať lekára. Svojpomocne ochladzovať nie príliš studenou vodou a vyhýbať sa  aj silnému prúdu vody -striekaním na jedno miesto alebo z malým rozptylom kvapiek , môžeme viac uškodiť ako pomôcť. Možno prikladať chladené obklady- pozor na prilepenie. Lekár môže predpísať kortikoidné krémy a do úplného zahojenia pokožky sa musíte vyhýbať slnku.

V prípade nedostatku vitamínu D je ho možné doplniť aj výživovými doplnkami z lekárne.

Bc. Ľubica Bombalová

https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/summer-sunblock-sunscreen-skincare-theme-beach-2316017931

https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/young-woman-bottle-sunblock-outside-on-680463682

Ako vzniká vitamín D v tele

Vitamín D sa od väčšiny vitamínov významne líši tým, že ľudské telo si ho vie premieňať samo – zo slnečných UV-B lúčov ho v pokožke syntetizuje na hormón cholekalciferol – vitamín D3. Za tento objav v roku 1925 lekár Alfred Fabian Hess a chemik Adolf Windaus získali Nobelovu cenu za chémiu.

V pečeni a obličkách sa D-čko zase premieňa na hormón kalcitriol, ktorý reguluje vstrebávanie vápnika, horčíka a fosfátov v tenkom čreve a udržiava ich vyváženú hodnotu v krvi. Dostatok vitamínu D je preto kritický pre rast kostí a ich regeneráciu. Podieľa sa tiež na regulácii bunkového rastu, činnosti svalov, fungovaní imunitného systému a znižovaní zápalu v tele.

Kedy je D-čka nedostatok

V krajinách severnej pologule nad určitou rovnobežkou, ku ktorým patrí aj Slovensko, nie je možné v zimnom a prechodnom období (od septembra do apríla) získať dostatok vitamínu D. Podobne ako atmosféra, jeho vstrebávaniu zo slnka môže zabrániť aj oblaky, vrstvy oblečenia, sklenené tabule okien či krémy. Tvorbu D-čka v pokožke obmedzuje aj časté umývanie mydlom.V potravinách sa vitamín D vo významnom množstve takmer nevyskytuje. Výnimku tvoria potraviny obohatené UV-B žiarením ako rybí olej a huby. Pre získanie dostatočného množstva vitamínu D v zimnom období (alebo v letnom, ak sa slnku vyhýbame) sú preto najspoľahlivejším zdrojom výživové doplnky.

Ako sa prejavuje nedostatok D-čka

Nedostatok vitamínu D je v populácii pomerne častý a podľa výskumov dosahuje až 40 %. Vyskytuje sa u vegánov, ktorí neprijímajú živočíšnu stravu, ale aj ďalšieho spektra ľudí – a to nielen dojčiat, matiek či seniorov, ktorým výživové doplnky s D-čkom lekári odporúčajú celoročne.

Jeho nedostatok sa môže prejavovať oslabenou imunitou, únavou, väčšou náchylnosťou na depresie a z dlhodobého hľadiska aj intenzívnejším nástupom osteoporózy – prirodzenej straty hustoty a oslabenia kostí, ktoré prichádza okolo 30. roku života a môže spôsobovať časté zlomeniny. Nedostatok vitamínu D tiež zhoršuje priebeh zápalových ochorení tráviaceho traktu (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída) či niektorých ďalších autoimunitných ochorení a to najmä v dôsledku chýbajúceho protizápalového efektu.

Varianty vitamínových doplnkov

Na trhu sú k dispozícii dva varianty vitamínu D. Vitamín D3 sa spravidla získava zo živočíšnych tukov, avšak na trhu sú už aj vegánske varianty vitamínu D3, ktoré účinne extrahujú zo špeciálne pestovaných lišajníkov. Ak doplnok vitamín D3 nie je ako vegánsky priamo označený, je s vysokou pravdepodobnosťou živočíšneho pôvodu. Vitamín D2 je výlučne rastlinného pôvodu. Účinnosť oboch foriem – D2 a D3, bola opakovane potvrdená a oba, ako aj mnohé ďalšie vitamíny nájdete u spoľahlivého dodávateľa vitamínových doplnkov vegmart.sk.

Ako dávkovať D-čko (najmä v zime)

Aktuálny výskum v oblasti vitamínu D naznačuje, že oficiálne odporúčania dávkovania vitamínu D v množstve 200 – 600 IU sú významne podhodnotené a nedostatočné pre správne fungovanie organizmu.

Množstvo 2000 IU (skratka IU vyjadruje medzinárodnú jednotku) denne pre dospelých ľudí sa ukazuje ako konzervatívna a bezpečná hodnota a u dospelých sa ako toxické ukázali až dlhodobo užívané dávky vitamínu D od 10 000 IU denne.  Bezpečná horná hranica príjmu vitamínu D bola stanovená podstatne nižšie na 4000 IU denne.

Vitamín D proti chorobám a vírusom

Úloha vitamínu D na imunitu organizmu je už dnes dobre známa a experimentálne overená. Výskumy napríklad potvrdzujú, že dopĺňanie D-čka je účinným preventívnym prostriedkom proti akútnym ochoreniam dýchacích ciest, medzi ktoré patrí napríklad chrípka. Vitamín D sám o sebe nie je liekom, ale jeho dostatok je dôležitým predpokladom pre správne fungovanie imunitného systému, ktorý by potom bežné baktérie a vírusy (aj koronavírusy) mal dokázať eliminovať až zničiť.