Úvod Problémy v rodine Rozprávka ako liek na detskú dušu

Rozprávka ako liek na detskú dušu

7
0
ZDIEĽAŤ
Rozprávka ako liek na detskú dušu
Rozprávka ako liek na detskú dušu

Skoro každé dieťa miluje rozprávky, rado ich počúva, keď mu ich rodičia čítajú, alebo si ich pozrie v televízii alebo na internete. Rozprávka v sebe skrýva zázračnú moc a dokáže zahojiť rany na detskej duši.

Každé dieťa je počas dňa vystavené rôznym vplyvom, ktoré môžu na ňom zanechať viditeľnú aj neviditeľnú stopu. Od stresu počas dňa , či v škôlke alebo v škole nemožno dieťa uchrániť. Preto je dobré sa s ním rozprávať už poobede keď príde ,čo prežilo za celý deň , aké malo zážitky , čo dobré jedlo a podobne. V tomto večernom pokoji  sa rodičia dozvedia , či ich synovi /dcére robil niekto zle. Rozprávkový rituál pomôže preniesť na rozprávkovú postavičku bolesť, smútok alebo trápenie a umožní dieťaťu prejsť z reálneho sveta do sveta fantázie a tým odreagovať zlé a negatívne myšlienky a následne zaspať bez desivých snov a nočných môr.

Navodenie rozprávkovej atmosféry a vtiahnuť dieťa do jej deja, rozvíjať fantáziu a predstavivosť umožní  v blízkosti  milovanej osoby , vypustiť všetky emócie a pocity bez toho , aby sa cítilo ohrozené výsmechom, karhaním alebo bagatelizovaním jeho prežívania.

Matkin alebo otcov dôverný hlas , ľahšie spája dej rozprávky s vnútorným prežívaním a nepoznanými emóciami a vnútorným príbehom. Výnimočnosť a liečivý účinok rozprávok často podporí pravidelnosť, približne v rovnaký čas a tiež striedanie rozprávok.

Zážitky s ranného detstva sú hlboko zapísané a uložené všetkými zmyslami, nielen sluchom. Práve predstavivosť a spojenie rozprávky s realitou ju umožní vnímať ako celistvú – ako súbor obrazov a symbolov vytvorených vo fantázii , ako zvuk čítaného textu, vôňou matky alebo otca , chuťou ak je to rozprávka spojená s jedlom.

Príbeh treba dramatizovať a robiť prestávky za každou zmenou deja- tmavý hustý les , v ktorom nič nepočuť , zakrytý hustou hmlou takže ani nič nevidieť… pretne zrazu húkanie sovy… a zahúkame , ale nie tak aby sa dieťa zľaklo… potom sa objavia víly a škriatkovia a začnú tancovať… keď rozprávka skončí, dočítame ju , postupne vrátime dieťa z rozprávky do reálneho sveta , jemne a nenásilne a ak sa tak stane, dieťa pohladíme , dáme pusu na čielko a zaželáme dobrú noc.

Terapeutický potenciál rozprávky

Rozprávky neslúžia len ako zábava pre dieťa, alebo jeho uspanie , ale nesú v sebe poučenie, učenie sa novým veciam a vzťahom a tiež hodnoty – ako je pomoc iným, spolupatričnosť, vysvetlenie si hádky a mnoho iného. Využívajú ich aj psychológovia, psychiatri aj psychoterapeuti na pomoc deťom vo svojich ambulanciách…

8 vecí , ktoré sa deti naučia prostredníctvom obľúbenej rozprávky

Naučia sa rozlišovať dobro od zla

Deti sú veľmi citlivé na to ako sa postava v rozprávke správa, teda či je dobrá alebo zlá… Veľmi často sa chcú kladným hrdinom pripodobniť svojim oblečením( kostýmom) hrdinu a zlého posielajú preč. Alebo si prajú , aby ich hrdina vyhral v súboji o princeznú alebo nad zlým drakom čo sužuje mesto a iné…

Nesú v sebe ponaučenie v dôležitých životných situáciách

Dieťa sa stretne s konfliktom v škôlke , napríklad , že ho ťahajú za vlasy , prípadne mu zoberú hračku , ktorú si donieslo z domu a nechcú ju vrátiť, ak nezasiahne pani učiteľka , dieťa nevie ako má reagovať na túto nespravodlivosť a najčastejšie to rieši plačom. A ten problém ukradnutej hračky nevyrieši , iba sa trauma prehlbuje a spôsobuje dieťaťu úzkosť nakoľko nevie ako má túto situáciu riešiť… V rozprávke sa môže stretnúť s konfliktom v bezpečí domova a prostredníctvom príkladu kladného hrdinu vie získať skúsenosť z riešením podobnej situácie aká sa mu stala. A týmto príkladom rozprávka rieši smútok za stratenou alebo ukradnutou hračkou a ako sa zachovať a teda rozuzliť problém

Podporujú kreativitu , fantáziu  a predstavivosť dieťaťa

Pri čítaní rozprávky pracujú všetky zmysly a snažia sa preniknúť prostredníctvom fantázie hlboko do deja a predstavuje si ich do úplne najmenších detailov . Veľkým rozdielom medzi čítaním a pozeraním rozprávky je v predstavivosti , ak je rozprávka čítaná dieťa  si cibrí predstavivosť, ak je rozprávka v televízii alebo internete ta pozerajúce dieťa je viac pasívne nakoľko mu ukazujú obrazy a nemusí si nič predstavovať.

Obohacuje slovnú zásobu

Deti si potrebujú rozvíjať slovnú zásobu a najideálnejším spôsobom je čítanie rozprávok , čím viac rôznorodosti v rozprávkach tým bude slovná zásoba väčšia , tiež sa o rozprávkach sa treba rozprávať ako ich dieťa chápe ,ako by sa mohla rozprávka skončiť , treba ponúknuť rôzne alternatívy a dieťa si povie , ktorá sa mu páči alebo keď je staršie vymyslí svoj vlastný záver. Osvojujú si nové slová , zložitejšie slovné tvary a spojenia do viet.

Rozvíjajú empatiu a súcit 

Deti radi pomáhajú a prejavujú empatiu a súcit ,keď je niekto zranený , keď sa hlavnému hrdinovi nedarí alebo prehráva , tak mu držia palce,aby sa to na dobré obrátilo.

Spoznávajú rôzne kultúry 

Čím je viac rozprávka multikultúrna , že sa dej odohráva v Nemecku, Amerike , u Indiánov alebo v Egypte… Tiež poukáže na zvyky , sviatky alebo tradície

Pôsobia relaxačne a upokojujúco 

Odjakživa sa deťom pred spaním čítali rozprávky , aby sa upokojili pred nočným spánkom.

Rozprávka pomáha liečiť  detskú dušu 

Prostredníctvom rozprávky , ktorá je vhodne zvolená na daný problém pomôže dieťaťu sa vyrovnať s nejakým zážitkom doma aj mimo neho napr. v škôlke alebo škole…. Rozprávka je terapia, ktorej prostredníctvom pomáhajú dospelý deťom vyrovnať sa s problémami. Tieto rozprávky v sebe nesú špeciálne posolstvá – pre deti , ktoré šikanujú, agresívne , bojazlivé…

Ako liečiť rozprávkou?

  1. Zistiť spolu s dieťaťom zmysel rozprávky- každá rozprávka v sebe nesie posolstvo buď odhalené alebo skryté , ponaučenie alebo múdrosť. Rozprávajte sa s dieťaťom o deji príbehu , ktorá postava sa mu páči alebo nepáči , a vďaka tomu pochopí zmysel.
  2. Nechajte dieťa , aby vymyslelo ako môže rozprávka pokračovať alebo mať vlastný koniec- ak máte pocit , že rozprávka hovorí o probléme , ktoré dieťa prežíva tak skúste počúvať , aký koniec domyslí alebo akoby mala rozprávka pokračovať , zistíte zároveň s ktorou postavou sa stotožňuje alebo z čoho má strach…
  3. Rozprávka vymyslená podľa situácie – nemusí byť len kniha , môže byť aj obrázok alebo pexeso a pod.

Rozprávka je príbeh , ktorý mnohokrát odhalí skryté deje v dieťati alebo aj dospelom. Aj prostredníctvom kresby k danej rozprávke , že necháte dieťa , aby podľa svojej fantázie kreslilo vypočutý príbeh… Pomáha  aj v psychoterapii , najmä ak dieťatko je menšie alebo slabo rozpráva , alebo sa nevie vyjadriť , čo ho trápi alebo bolí….

 

Bc. Ľubica Bombalová