Úvod Zaujímavosti Vianoce na dedine a v meste – u kresťanov , moslimov a budhistov

Vianoce na dedine a v meste – u kresťanov , moslimov a budhistov

291
0
ZDIEĽAŤ
Vianoce na dedine a v meste – u kresťanov , moslimov a budhistov
Vianoce na dedine a v meste – u kresťanov , moslimov a budhistov

Obdobie Vianoc , Silvestra a Nového roka pokladáme za najkrajšie z celého roka. Je to obdobie kúzelne a plné prekvapení a najmä deti sa ho nevedia dočkať, to očakávanie a odpočítavanie často s pomocou adventného kalendára .Deti sa tešia na Mikuláša, čo je pre nich predzvesť blížiacich sa prázdnin a najmä stretnutie s rodinou pri Štedrej večeri. Je mnoho zvykov , ktoré prešli od starých materí a rozličné povery spájajúce sa s tým to časom.

Sú rozdiely ako prežívajú Vianoce na dedine , v meste alebo na samote. Tiež vyplývajú z ateistického alebo naopak kresťanského pohľadu, islamu alebo rozličných etnických skupín a cudzincov, ktorí si priniesli tradície svojho vlastného národa. Rozličné prežívanie majú aj vekové skupiny – deti, mládež , mladé rodiny, starší ľudia. V závislosti od prostredia, v ktorom ich slávia – doma, na dovolenke v zahraničí, u príbuzných, domove seniorov alebo sami.

Vianoce na  dedine

Príprava na Vianoce sa začína začiatkom nového cirkevného roka, a teda prvou adventnou nedeľou , čo je 4týždne pred Vianocami , v každej domácnosti sa vo väčšine prípadov je na stole adventný veniec so 4 sviečkami a každú nedeľu horia postupne až nakoniec všetky, vtedy vieme , že už je blízko Narodenie Ježiška – Krista Pána, viacej sa v tomto  období chodí do kostola a aj tí , ktorí chodia raz – dva razy za rok si nenechajú ujsť polnočnú omšu kde sa stretne celá dedina. Skauti donesú betlehemské svetlo a ľudia si ho chodia odpaľovať a prinášajú do svojich príbytkov. Deti majú adventný kalendár kde v okienku nachádza čokoládka, hračka alebo oriešok

Na dedine v čase Vianoc bývajú aj zabíjačky, aby bolo dosť mäsa aj  na Štefanskú zábavu. Chodí sa koledovať buď na Štedrý deň do polnoci, lebo nasleduje už potom polnočná omša a oslavuje sa Kristovo narodenie a spievajú koledy a Tichá noc.

Začíname sláviť Vianoce – štedrým dňom , kde je väčšinou celodenný pôst ,alebo iba nejaké menšie jedlo pre deti alebo starších ľudí prípadne chorých , inak je zaužívaný pôst  od14-65rokov. Vianočné dobroty sú už napečené skôr, na stole nemôže chýbať med, cesnak , oplátky, bobáľky ,koláče , kapustnica /hríbová polievka , ryba, šalát , ovocie , vianočka a tanier pre náhodného pocestného…

Povery týkajúce sa Vianoc

  • Pôst až do večere, čarovanie ohľadom zdravia, úspechov každého člena rodiny
  • Prekrajovalo sa jabĺčko
  • Nešťastie bolo si niečo požičiavať
  • Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu – znamenalo to nešťastie
  • Ľudia si kontrolovali správanie , lebo ako sa správali na Štedrý deň tak sa budú aj nasledujúci celý rok
  • Každý sa mal najesť dosýta
  • Nesmelo sa prať ani vešať bielizeň , koho bola ten mal čoskoro umrieť
  • Na Vianoce sa jedia aj kysnuté koláče a vianočné pečivo a pripisovala sa mu magická moc
  • Nemalo sa vstávať od večere, všetko malo byť pripravené už na stole
  • Šupinka v peňaženke ako hojnosť
  • Šupinka a peniaz pod tanierom , aby bolo dostatok celý rok

Zvyky- jedlo štedrej večere

Rybia šupinka v peňaženke , rozkrajovanie jabĺčka, medový krížik  na čelo

Predjedlo – oplátky- suché, medové alebo medovo cesnakové, opekance  s makom a mliekom

Polievka –kapustnica s údeným  mäsom a hubami niekedy aj slivky /hríbová polievka / šošovicová na kyslo /rybacia polievka –halászle

Hlavné jedlo- ryba(kapor, tolstolobik , filé, treska) vyprážaná alebo na masle s majonézovým  zemiakovým šalátom / cibuľovo zemiakovým šalátom / varenými zemiakmi

Iné zvyky

  • Tanier navyše pre náhodného hosťa
  • Peniaze pod obrusom- bohatstvo , cesnak na stole- zdravie celej rodiny
  • Príhovor otca rodiny , modlitba najstaršieho príbuzného
  • Reťaze okolo stola- rodina držala spolu
  • Zrno na stole – hojná úroda
  • Spomínanie na členov rodiny , ktorí tu už nie sú- tanier pre toho kto chýba
  • Medové krížiky na čelo pre dievčatá, aby boli dobré / chlapcom , aby ich ľúbili
  • V ten deň zdobia stromček
  • Trošku z jedlaso stola aj pre zvieratá aj hospodárske

Pravoslávne Vianoce

Na východnom Slovensku žije veľa ľudí s vyznávaním pravoslávneho náboženstva a oni oslavujú Vianoce až 6. Januára podľa Julianského kalendára ( v Cirkvi západu sú Traja králi )

Štedrá večera– celý deň jedia iba pôstne jedlá, umývajú sa v studenej vode , všetko je na stole , aby ani gazdiná nemusela odbiehať , dôležité je ochutnať s každého pokrmu – na úvod je modlitba v staroslovienčine , muž povie úvodnú reč , žena spraví krížiky s medom na čele, pre neprítomného člena sa nechá tanier – začínajú medom , cesnakom oplátkami, kapustnica bez mäsa , hubová mačanka  ryba a šalát , plnené pirohy a makové bobáľky , pomodlia sa po večeri , rozbalia si darčeky a idú na polnočnú, na druhý deň už nie je pôst , spievajú sa koledy…

Vianoce v meste

Trochu sa líšia od tých na dedine hoci jedlo je to isté, už sa tak nedodržiavajú staré zvyky ,a keď tak len niektoré , šupinka pod tanierom aj v peňaženke, nevstávanie od stola, niekedy polnočná svätá omša – len ako príležitosť sa stretnúť , stretáva sa celá rodina , necháva sa tanier pre pocestného, hlava rodiny prednesie nejakú reč , modlitba ak sú veriaci , prípitok a bozk každému prítomnému pri stole.

Prežívajú tiež advent , ale menej nábožne , skôr si idú posedieť niekam pred Vianocami , navštívia vianočné trhy , dajú si punč, medovinu  a cigánsku , prípadne nejakú klobásku , či pečené gaštany alebo zemiaky…

Oslava Vianoc v islame , budhizme a židovstve

Islam –nemajú zakázané oslavovať Vianoce –u nich bol Ježiš posol a mesiáš , neveria , že sa narodil s Márie a že bola Panna, že je jedným s prorokov Alaha , že neumrel na kríži, alebo bol vzatý , keď ho chceli Rimania a Židia zabiť. Islam neoslavuje bujaro.  Väčšinou nemôžu spolu oslavovať ani obidve pohlavia.

Židia – neoslavujú Ježišovo narodenie , lebo stále čakajú na príchod Mesiáša , ktorý sa podľa nich v ňom nenaplnil. Oslavujú Chanuku. Majú vlastný kalendár riadia sa s časti lunárnym a slnečným , v nezmenenej podobe od10. Storočia. V prípade decembrovej oslavy Sviatku svetiel vychádza v rozmedzí od novembra do decembra- oslavuje niečo iné ako Vianoce u kresťanov –trvá 8 dní- historický príbeh zázraku svätenia chrámu na 8 ramennom svietniku. Počas sviatku zvyknú obdarovať chudobných peniazmi a deti darčekmi. V tom sa podobajú na naše Vianoce , chybne prezývané „Židovské Vianoce“…

Budhismus- snažia sa o porozumenie medzi náboženstvami , rozvíjajú mier ,  lásku a porozumenie . Slávia Budhovo osvietenie 8.12  – ozdobujú stromček v buhistickej tradícii. Nepokladajú ho za boha iba za prvého medzi osvietenými v stave nirvány a blaženosti.. Zdobia posvätný figovník, pod ktorým mal Budha sedieť počas tohto procesu. Na západe budhisti oslavujú 30 dní kresťanskéVianoce v nekresťanskom duchu.

Vianoce na celom svete sú predovšetkým o láske a stretnutí rodín a priateľov

Bc. Ľubica Bombalová