Úvod Vzťahy v rodine Ako sa kedysi bývalo a dožívalo? A ako je tomu dnes?

Ako sa kedysi bývalo a dožívalo? A ako je tomu dnes?

1503
0
ZDIEĽAŤ
Ako sa kedysi bývalo a dožívalo

Dnes to vieme už len z rozprávania našich rodičov či prarodičov. V porovnaní s dnešnou dobou len krútime hlavami ,,ako len tak mohli žiť“? Keď si to však otočíme a porovnáme s dnešnou dobou, pýtajú sa tí starší ,,ako len takto môžu žiť?

Všetci pod jednou strechou

Kedysi bolo menej peňazí a veľa povinností. Ešte dnes spomínajú naše babky a dedkovia na ,,staré sladké časy“, hoci z finančného hľadiska to nebolo absolútne ideálne ľahko žiť, ako je tomu dnes. My mladší to vidíme trochu inak – máme neobmedzené možnosti v oblasti kariéry, vývoju, nekonečný výber oblečenia, potravín, cestovania a možnosť pracovať kdekoľvek v zahraničí.

Ak si to porovnáme dnes a vtedy, celá família až rodokmeň býval pod jednou jedinou strechou. Vzájomne si pomáhali nie len finančne, ale aj prácou, psychickou podporou a doopatrovaním. Veru, kedysi sa rozmýšľalo prakticky. Potravinové produkty si vedeli vyrobiť doma sami či výmenou s druhou rodinou, ktorí disponovali napríklad statkom.

Dnešné vianočné trhy sú prevažne len biznis a utrácanie na zbytočnosti. Kedysi sa vianočné trhy považovali za predprípravu na tuhú zimu. Ľudia predávali či vymieňali podomácky vyrábané produkty, ktoré aj spĺňali svoj účel. Kožušiny, syry, klobásy a mäso, riady, nohavice, šatky, obliečky na periny, atď…

V minulosti pojem Vianočné trhy ani neexistoval. Ľudia ho pomenovali skôr vianočný jarmok. Aj dnes ešte nájdete tradičný vianočný jarmok v Poprade.

Žiadna hypotéka

Áno, aj preto naši predkovia stále postrádajú staré dobré časy. Ako sme už napísali, niekedy sa žilo pod jednou strechou. Doopatrovaním tak potomkovia získali dom po rodičoch a prarodičoch. Nemuseli si brať vysoké pôžičky, aby mali kde následne vychovávať svoje deti. Pravdou však ostáva, že dnešnou dobou sme získali komfort, ktorý v minulosti len málokto poznal. Na druhej starne, taká bola doba a človek si zvykne na všetko. V uliciach neboli žiadni bezdomovci a takmer ani neexistoval pojem ,,podnájomník“. Starší rodičia sa preto len ťažko dívajú na finančnú situáciu ich dospelých detí, ktoré sú často zadlžené až po uši. Aj to bola výhoda vtedajšej doby, kedy ste celý život nerobili len na nehnuteľnosť. Taktiež neexistovali ani predražené automobily, ktoré sa dnes považujú za pasívum, no zároveň luxus len pre horných desať tisíc.

Dožiť v dome alebo v penzióne pre seniorov?

Ešte aj dnes dôchodcovia a starí ľudia odmietajú dožiť jeseň života v starobinci. Spomienky na ich milovanú polovičku a celý život majú zrazu vymeniť za zariadenie, ktoré vôbec nepoznajú. Hoci by boli v spoločnosti s inými seniormi, taká predstava nadchne len malé percento starších ľudí. Ak keď sú chorí a bezvládni, radšej dávajú prednosť svojmu domovu, ktorí tak dôverne poznajú. Aj to bola kedysi veľká výhoda časov minulých, kedy ich doopatrovali ich vlastní potomkovia. A to všetko s láskou a úctou. Dnes si, žiaľ, vyberáme pohodlnosť pred ,,povinnosťou“ aj z dôvodu vyťaženia. Človek predsa musí chodiť aj do práce. V porovnaní s Rakúskom, kde si rodina seniora či chorého môže dovoliť zaplatiť opatrovateľku, je to pre Slovensko veľký luxus. My si musíme vedieť poradiť sami. Aj preto je súdržnosť to, čo nás perfekte vystihuje.