Bipolárna afektívna porucha alebo inak nazývaná maniodepresia je jedným z psychických ochorení, ktoré postihujú modernú spoločnosť. Nie je celkom jasné čo je presným spúšťačom tohto ochorenia, ale môžeme pozorovať, že sužuje čoraz viac ľudí. Bipolárna afektívna porucha bola diagnostikovaná i viacerým známym osobnostiam ako sú napríklad herečka Jenifer Lewis , herec Jean-Claude Van Damme alebo spevák a frontman skupiny Creed Scott Stapp.
Ako už samotný názov napovedá táto porucha je charakteristická tým, že sa viaže na dva póly ľudského prežívania – depresiu a mániu. Laicky povedané, ide o dva druhy správania, ktoré sa pri nej vyskytujú.
Mánia
V tejto fáze je človek plný energie. Potrebuje veľa pracovať, veľa zažiť, tok jeho myšlienok je rýchlejší než bežne. Typická je rýchla reč i myslenie. Často sa spája tento stav s prílišným nakupovaním a rozhadzovaním peňazí. Spánok nepatrí medzi potreby jedinca, ktorý trpí „mániou“. Jeho skutky majú väčšinou impulzívny charakter a často ide naozaj o nepremyslené okamžité činy. Človek v stave „mánie“ by sa dal prirovnať ku superhrdinovi, ktorý má nielen nad-schopnosti, ale hlavne obrovské ego. Pre iných nesplniteľné predsavzatia sa chorému zdajú byť uskutočniteľnými. Takpovediac človek v tejto fáze beží ako o závod, až sa dostane k bodu, keď už nestíha ani vlastné tempo.
Depresia
Druhou stranou mince je stav, keď človek upadne do depresie. Tento stav pri bipolárnej afektívnej chorobe väčšinou prevláda, a preto je ľahko možné si poruchu zameniť s unipolárnou depresiou. Pacient stratí záujem takmer o všetko. Sedí na jednom mieste v tichosti zahĺbený do vlastných myšlienok. Mnohé dni strávi ležaním v posteli a jeho správanie sa dá označiť za apatické. Čo je najhoršie, mnohokrát zanevrie aj na svojich blízkych. Nezaujíma ho názor manželky a dokonca ani výchova detí, ktoré inak bezvýhradne miluje. Hoci by sa zdalo, že pri depresii je v rodine väčší pokoj ako pri mánii, nie je tento stav o nič ľahší, pretože sa u postihnutého často spája s myšlienkami na samovraždu. Človek má pocit menejcennosti, bezvýznamnosti a celkovej zbytočnosti.
Odkiaľ ochorenie prichádza?
Niektorí považujú túto poruchu za dôsledok dnešnej urýchlenej doby, keď človek nemá čas na odpočinok a tak sa stane, že je mozog unavený a odpoveďou na celkovú únavu je rozvinutie poruchy. Pravdou však je, že príčiny nie sú neznáme. Je potvrdené, že ochorenie má genetický základ a hoci sa choroba rozvíja už v rannom veku, k jej rozpoznaniu prichádza často až v neskorších životných fázach.
Je možné poruchu vyliečiť?
Podľa výsledkov doterajších výskumov sa bohužiaľ ochorenie plne vyliečiť nedá. Je možné ho liekmi zmierniť, takpovediac uviesť pod kontrolu.
Človeka s podozrením na poruchu je potrebné presvedčiť, aby navštívil psychológa prípadne priamo psychiatra. Čím skôr sa dostaví pacient na vyšetrenie , tým skôr je možné jeho stav stabilizovať. Vylúčené nie je ani dočasné umiestnenie v liečebni, kde sa dá problém pracovníkom lepšie odpozorovať a nastaviť liečba. Psychoterapia je jednou zo zložiek liečenia a v kombinácii so správne naordinovanými liekmi je rozhodne najúčinnejšia.
