Emócie rodičov sú často skúšané, väčšinou ,keď dieťa neposlúchne , bije súrodenca , nechce požičať hračku na ihrisku a zrazu je oheň na streche a rodič stratí nervy a začne kričať. A to dieťa tam len stojí , krčí sa od strachu pod paľbou emócií svojej maminy, či tatina a vôbec nerozumie, prečo na neho kričia a vrieskajú a hovoria škaredé slová, že ma nemajú radi, som zlý/ zlá, že sme ich sklamali.
Často to rodičom, keď odznie hnev dôjde ,že nezvládli svoje emócie a diera s tým nič nemá.
Ak sa stane takýchto výbuchov viac a dieťati nie sú vysvetlené, veľmi to ovplyvní jeho psychiku a môže sa z neho stať uzlík nervov a bude sa nás rodičov báť a prestane nám dôverovať. A stratená dôvera sa veľmi ťažko obnovuje a niekedy je to takmer nemožné.
Emócie je veľmi úzko súvisia so sebaovládaním, no nádoba kde sa ukladajú emócie , nie je nevyčerpateľná. Ovládať sa totiž vieme ,len do istej miery, kým naša emočná nádoba nepretečie a je toho na nás moc a vybuchneme. Ak si nemôžeme naplniť svoje potreby , a nemusia súvisieť s deťmi začneme prežívať frustráciu a udalosti s ňou súvisiace nám spôsobia psychickú nepohodu a podráždenosť – lebo sme sa nemohli vyplakať , keď bolo niečo smutné a prežívame stratu ( človeka, zvierat, veci , pracovnej pozície , nádeje …) alebo sa len najesť. Nemala by sa naša nepohoda prenášať na druhých , ktorí s ňou nemajú ani okrajový súvis. Zlosť a hnev za nezvládnutie emócie si nemôžeme vybíjať na druhom človeku alebo zvierati – ani jeden za to nemôže.
Keď nastane príliš veľa zmien a udalosti po sebe , schopnosť sebaovládania klesá každou ďalšou udalosťou , ktorú sme nezvládli a kvôli nám trpeli druhí.
Sebaovládanie je vyčerpateľný zdroj a nejde ho napĺňať a napínať a rozťahovať do nekonečna .
Sebaovládanie je vlastnosť našej psychiky a nie otázkou našej schopnosti alebo neschopnosti , dá sa trénovať no nie donekonečna.
Ak máte deti , ktoré sa všetko čo poviete snažia bojkotovať ,najmä ak ich máte viacej ako jedno – napr. nespolupracujú pri obliekaní , obúvaní , niečo rozbijú , oblejú seba a sedačku (koberec) malinovkou , berú si hračky… A vo vás ako rodičovi to bublá ako ako polievka, ktorá sa chystá vrieť.
A ak začne útočiť aj partner alebo manžel , čo si robila celý deň , že meškáte niekam napr. k babke a vo vás narástla zlosť, nemáte nádej ,že sa to zlepší a vrcholom je roznesene blato a to čo vrelo vybubla von a vy exploduje a vy sa vyziapete na všetkých okolo vychrstnete tú svoju nespracovanú emóciu.
Sebaovládanie pretieklo až do bodu zlomu , kedy svoj jed hnevu striekate na všetko a všetkých okolo. Nikdy to nie je o pomyselných dvoch hodinách , ale tá nádoba sa plní každý deň a u každého človeka je rozdielne veľká – stres , nervy a nepokoj je v rodičovstvo mraky.
Veľa rodičov chodí na rodičovské fóra pre úľavu ,ale to nepomáha ,keď si uvedomíte , že ste kričala a vyhrážala alebo dala po zadku svojmu dieťaťu , ale v jeho očiach vidíte nepochopenie ,strach , nedôveru ,plač a úzkosť a pritom na tú drobnosť čo vyviedlo bola vaša reakcia totálne neprimeraná.
Vidíme v očiach strach a nedôveru dieťaťa voči nám a plačom nám dáva najavo – bojím sa ťa, tej tvojej reakcie a mamke to príde ľúto a je smutná tiež ,nezvládla svoje emócie ale oni neprejdú len tak , treba ich riešiť
- chýba rodičov – obetuje sa
Túto chybu špecifikuje častý výskyt slovného spojenia – mne nezáleží – najčastejšie mamy- upratala, hrali sa , uvarili – a sa často chvália ako to sami zvládli a prišlo im to ušľachtilé – hovoria si stále musíš zaťať zuby – bezstarostný život skončil – máš dieťa , zábava skončila….
Narodením dieťaťa, život matky neskončil , a tiež to neznamená ,že nemáte mať na seba čas a na vašich potrebách záleží rovnako ako na potrebách dieťaťa, ktoré si ich nevie zabezpečiť samo a je plne odkázané na rodičov , ale ani mama čo si ich vie sama zabezpečiť ich nemá zanedbávať , nestavajte sa do pozície 5 kolesa u vozu vášho života .
Dieťa sa učí za prvé sebectvu – na druhých nezáleží – potreby druhých nie sú dôležité, druhí ľudia sú tu len preto , aby sa starali o teba a tvoje potreby , tvoje nepočkajú dieťaťu si vo svojom vesmíre neustále potvrdzujú , že ono je najdôležitejšie a na ostatných moc nezáleží.
2.chyba – sebaobetovanie
– to ,že na máme nezáleží sa to učia aj malé dievčatká a vzorom zaobchádzania so svojou ženskou a materskou rolou .
Pozrite na svoju mamu , robila veci na silu , a pritom ich vôbec nechcela robiť. Mama niekedy nezvláda emócie. Rozdiel v prístupe je iný -starám sa o teba rada ale vždy keď môžem si uľavím odpočinkom , naplním svoje potreby a vylejem do odpadu svoju nádobu frustrácie a emócií a stresu ,aby som zase mohla byť tá usmiata mama ,a aby aj mne bolo dobré.
Vaše potreby sú rovnaké pred aj po narodení dieťaťa , len niektoré zmenia prioritu a možno pribudnú také , kt. ste nemali predtým.
Ak ich nebudete uspokojovať stane sa z vás kôpka nervov , psychicky labilná osoba – začne vybuchovať emočná explózia.
Bc. Ľubica Bombalová
