Úvod Problémy v rodine Maličkosti ako povedať malému dieťaťu jasné NIE, a dať mu hranice vo výchove

Maličkosti ako povedať malému dieťaťu jasné NIE, a dať mu hranice vo výchove

265
0
ZDIEĽAŤ
Maličkosti ako povedať malému dieťaťu jasné NIE, a dať mu hranice vo výchove
Maličkosti ako povedať malému dieťaťu jasné NIE, a dať mu hranice vo výchove

Deti sú nevyspytateľné a vždy niečo vystroja, len aby upútali pozornosť. Keď má okolo 7-8 mesiacov, začne ho byť všade plno, všade chce liezť všetko ochutnať, všetkého sa dotknúť a otestovať a takto objavovať svet okolo seba. Je to jeho nová úloha zistiť, čo sa dá a kde sú hranice . A keď dovŕši rok a niektoré rok aj pár mesiacov, to len začne „ žúžo“ ,keď sa rozbehne, a vy ho musíte naháňať a ešte sa smeje, ono si myslí , že je to hra. Neuvedomuje si nebezpečenstvo, no nám rodičom stoja vlasy dupkom, keď si predstavíme , čo všetko mu/ jej môže stať.

Mať oči na stopkách a najlepšie by bolo ,ešte pár navyše vzadu na vlasoch, len , aby sme ustrážili náš poklad, nedávali ho dole z okna , zo skrinky, neťahali za nohu zo psej búdy, aby nedalo do pusy- hrsť hliny, neoškrabalo omietku a vzápätí ju nejedlo , alebo ochrániť psie granule pred batoľaťom , ale nechať ich dostupné psovi, nerozčuľovať sa nad vyhádzaným oblečením zo skrinky, alebo riadu zo šuplíka. Pozoruje v trúbe pečúce sa kura a už by siahlo na dvierka. Keď vaše dieťa príde do veku batoľaťa začne sa denný kolotoč aj 1000x povedané NIE, je to naša rodičovská automatika, zabránim katastrofe- bolesti bruška, obliatie horúcim , popálenie rúk na horúcom povrchu jedla/trúby , spadnutiu z preliezačky /nábytku, strkanie predmetov do zástrčky a pod.

Zamysleli ste sa, prečo toto slovo NIE , ktoré neustále opakujeme, je na naše dieťa neúčinné, že na neho vôbec nereaguje – naopak zľakne sa /trhne sebou/ pridá na intenzite zakazovanej činnosti- testuje hranice.

1.maličkosť – kúzlo 5-10s- zabráň katastrofe v pokoji

Dieťa nikdy nič nerobí bez toho, aby to nemalo význam- má pre neho/pre ňu- objavuje tak svet okolo seba. Práve toto zastavenie (pár stotín sekundy, keď nejde o život- vbehnutie pod auto/ dopravný prostriedok, prekotenie vriacej polievky) môžete tohto malého /veľkého objaviteľa pozorovať- chce sa toho dotknúť- skúmať povrch, materiál a jeho vlastnosti, ovoňať, ochutnať (dáva všetko do pusy, sú tam veľmi citlivé receptory) ono si neuvedomuje, či to je alebo nie jedlé( malá gulička, autíčko, granula pre psa- vidí , že to niekto iný je- vyhodnotí , môžem to zjesť). Sedieť niekoľko minút bez pohnutia a pozorovať mravca , chrobáčika ako stavia hniezdo, odnáša list alebo ako včielka zbiera nektár. Naše deti sú objavitelia a naším neustálym NIE- nemôžeš, nelez , nejedz, nechytaj spôsobuje  nich stres , šok strach a často aj plač.

Nerozumie tomu, prečo nemôže po niečom siahnuť, keď na to nevidí, chce zistiť čo to je na stole, len je ešte malý/á vzrastom niečo okolo metra od zeme. Rodičia často robia chybu , že sa ustavične oháňajú slovom NIE, ale nevysvetlia dôvody , ktoré ich vedú k tomu, aby to slovo neustále opakovali. Niekedy dôjde k tomu, že dieťa, to slovo začne ignorovať, lebo nič iné nepočuje, len to nesmieš tamto nerob, ale vysvetlenie žiadne. Potom nastane situácia , že rodičia po dieťati kričia rozkazy a zákazy, no ono z nich má taký chaos, že nedokáže poslúchnuť. Aj pokoji dokážete rýchlo zareagovať a vyhnete sa tomu, že sa dieťa zľakne/ rozplače /rozbesní sa . Dieťa zrkadlí čo vidí, teda zareaguje pokojne a pôjde k vám v ústrety a bude pokojné. Postupne si uvedomíte, že svet vášho potomka pre vás skrytý.

Fakt to, že dieťa nerozpráva neznamená, že sa s ním nedohodnete, vášmu potomkovi to neprekáža , tie sa nachádzajú iba v našich dospelých hlavách. Vždy si myslíte, že sa s deťmi dá dohovoriť až , keď dosiahnu vek minimálne 2 roky, o nie je to pravda ,vaše batoľa s vami komunikuje od svojho narodenia, hoci to nie je pomocou slov. To, že sa mu snažíte porozumieť, vaše batoľa ocení a bude sa k vám snažiť priblížiť, aby ste sa pochopili.

Táto komunikácia vedie k tomu, že sa vyhnete kriku v autosedačke, vzdoru pri pokladni, a keď dieťa vyvádza, hádže sa o zem, vždy je to z nejakým úmyslom….

2.maličkosť- normálne sa rozprávajte so svojim dieťaťom

Aj keď je dieťa menšie , rozprávajte sa s ním, aj keď je samotné dieťa nerozpráva, snaží sa s vami komunikovať svojim spôsobom. Ak začnete 1.maličkosťou teda vytrváte  5-10 sekúnd pozorovať svoje dieťa, čo robí , aj keď robí niečo „zakázané“. Ak zistíš , že dieťa hádže jedlo o zem , skús sa ho/jej opýtať, že prečo to robí. Jednoducho nahlas popíš , čo si myslíš a vidíš, prečo tvoj drobček túto vec robí.. „Hádžeš to, aby si videl/a , či to spadne kolmo, alebo sa to rozprskne, ty mi nechceš pridávať prácu z upratovaním kuchyne, chceš iba vedieť čo to urobí?“ To, že dávaš dieťaťu najavo , že mu rozumieš a nepokladáš ho / ju za zlé ,iba za zvedavé. Zariadiš to tak, že keď prejavíš pochopenie smerom k nemu/k nej to isté porozumenie chceš aj pre seba, jeho /jej potreby sú rovnako dôležité ako vaše, mama alebo otec.

To, že sa snažíte porozumieť ocení vaše dieťa ,tým že vám začne vychádzať v ústrety. Ak rozhádže jedlo, vyzvite ho k tomu , aby vám pomohlo upratať, iba tak si uvedomí následky svojich skutkov alebo objavov. Zároveň to bude brať ako hru. Stane sa z neho / z nej veľký pomocník. Je veľmi dôležité , aby deti  počuli ,na čom ti záleží a čo spoločne môžete urobiť , aby bolo obom dobre.

Ak dieťa sahá na veci , ktoré mu nechceme dať , a okríknete ho/ ju ono sa zľakne a začne z ukoristenou vecou utekať , najčastejšie docielite, že daná vec padne na zem ( s ľaknutím ju pustí a ona sa poškodí/ začne sa s nami doťahovať alebo sa snažiť ukázať , že má na vrh a pridá na sile. Čím vo väčšom kľude, budete pristupovať k veciam , ktoré si chce dieťa požičať , tým rýchlejšie vám ich vráti a nebudú dotrhané alebo poškodené.

Napr. Dieťa si chce požičať nožík, leskne sa mu čepeľ a vyzerá fakt zaujímavo. A keď na neho nezakričíte , nechaj to , porežeš sa , ublížiš si (tým je vysoká pravdepodobnosť poranenia, nožík padne , poreže sa a pod.) ak mu poviete , chcel si  ho prezrieť – pozri a ukážete mu, na kúsku chleba ako je nožík ostrý- a poviete: „vidíš tento nožík je ostrý , bojím sa , aby si neporezal prsty ako som ja porezala/ pokrájala tento chlebík- lenže chlebík to nebolí a ty by si s takým to porezaním skončil u pána doktora( toho moc nemáš rád) tak teraz si nechám nožík v ruke a pootáčam ti ho zo všetkých strán predviedla som ti ako funguje a teraz ho odložím, aby som ho mohla neskôr použiť a pokrájať ti obľúbenú salámu , chlebík syr alebo paradajku, čo máš tak rád.“

Ak budete s dieťaťom rozprávať ako s človekom a nie ako z niekým , kto vám chce škodiť a robiť zle. Prestane aj stav strachu a úzkosti a s vašim dieťaťom sa bude dať rozprávať napriek tomu , že ono slovnú zásobu ešte nemá alebo nerozpráva. Vašu snahu vyhodnotí nie je sa čoho báť, môžem dôverovať a prestanú scény zľaknutia/ strachu /plaču a kriku alebo aj skúšania trpezlivosti / provokovať a začne sa zaujímať , čo mama hovorí.

Vždy, keď budete chcieť poznať názor, svojho dieťaťa a neodbijete ho /ju vetou, kto už len počúval tvoje názory (sú to hlúposti/ si na prejavenie názoru moc malý/ malá, hoci je váš syn/ vaša dcéra samostatne mysliaca bytosť, aj keď nemá skúsenosti a môže byť naivný /naivná) tak sa začnú diať zázraky, že tkz. obdobie vzdoru u vás buď vôbec nevznikne, alebo tak ako rýchlo začalo tak aj skončí…

Bc. Ľubica Bombalová