Čerstvé mamičky vedia, čo je to v noci nespať, a najmä ak ich dieťa nepatrí k takým bábätkám čo prespia väčšinu dňa a v noci sa raz- dvakrát zobudí, že je hladné a spí ďalej. Nuž „nevyhrali ste“ také dieťa, a nič iné vám neostáva ,ako celý večer uspávať.
Môže to byť aj inak? Keď tento kolotoč uspávania trvá príliš dlho, niekoľko mesiacov až rokov, a nemôžete si nájsť chvíľku so svojim manželom alebo nebodaj sama na seba, začína sa u vás postupom času prejavovať únava, podráždenosť až frustrácia dokonca hnev a netrpezlivosť na vaše dieťa. Každá mama a každé dieťa si vytvárajú k sebe cestu už odkedy je v maminom brušku, vtedy spalo ako ono samo potrebovalo a zrazu keď je na svete, chce o jeho potrebe rozhodovať mama alebo otec.
Skúšali ste všetko možné, ale vaše dieťa nechce spať, mrví sa, chce liezť preč, kojiť sa, ťahať mamu za prsty alebo vlasy a oči mu svietia v tme. Nie u všetkých detí zaberie to isté. Často sa stáva, že dieťa nepotrebuje toľko spať, ako píšu v knižkách alebo na internete, prípadne vám radili iné mamy.
Existuje niekoľko spôsobov ako dieťa uspať- podľa knižiek / internetu/ rád iných mamičiek
1. Uspávací rituál – tento spôsob je veľmi bežný , priam najčastejší- odkedy prídete z pôrodnice, učiť dieťa na spánkový rituál, teda každý večer opakovať určité činnosti – okúpať , na kojiť, pusa , pohladenie , vloženie do postieľky , mojkáčik do ruky a cumlík do pusy = vybavené ,dieťa musí spať… – nefunguje to, dieťa sa cíti samo a začne po chvíli plakať- potreba blízkosti- nikto okrem mamy alebo otca nenahradí. Môže sa to začať od znova, dieťa nespí , jednoducho cíti , mama chce ísť preč….
2. Dávať do postieľky v rovnaký čas- patrí to tiež k uspávaciemu alebo spánkovému režimu, dieťa nemusí byť v určenú hodinu unavené a spať sa mu nechce, chce sa hrať so všetkým čo nájde po ruke , len aby nemuselo zavrieť oči. – nefunguje – veľmi to záleží od prežitého dňa, spania po obede , intenzity hry, novosť zážitkov a pod.
Dieťa, tak ako aj dospelý potrebuje svoj individuálny čas , kedy aspoň na 90% spracuje zážitky z celého dňa až potom sa jeho mozog dokáže upokojiť a stíšiť a postupne sa pripraviť na spánok. Ak sa tak nestane , dieťa je priveľmi rozrušené (nabudené) zážitkami sa nevie dočkať zajtrajška tak nechce spať , aby to náhodou nepremeškalo- bojí sa zaspať…
3. Nechať vyrevať- jeden z najhorších a najdrsnejších spôsobov , ako dieťa uspať. Nechať plakať a odísť preč ,až od zadúšania plačom a z únavy z plaču zaspí… No spánok nebude kvalitný, lebo dôjde k narušeniu citovej väzby na matku – pocit opustenia a strach a nasledujúce dni to bude ešte horšie. To už neskôr nebude plač s únavy, ale zo vzdoru, nepokoja, plač sa môže zmeniť na hysterický až môže dôjsť k poškodeniu zdravia fyzického aj psychického – trauma z bolesti , odlúčenia , osamelosti a obrovský strach zo spánku – matka by toto nikdy nemala dopustiť.
A babské povery typu bude mať dobré pľúca je totálny nezmysel. Zväčší sa síce kapacita pľúc, ale za akú cenu, strata dôvery , syndróm siroty(dieťa nadobudne pocit , že nemá rodičov, alebo že ho opustili, keď ich potrebovalo).
4. Uspáva otec- ak je detí viac , môže uspávať aj otec. Aj keď je jedno dieťa ,dá sa vyskúšať uspávanie aj inou osobou. Tento spôsob môže fungovať a nemusí. Najmä malé dieťa, kt. je závislé na kojení, ktoré mu iná osoba (teda ani otec) nemôže sprostredkovať. Ak dieťa nie je kojené , dá sa vyskúšať aj tento spôsob- môže fungovať…Predsa len hra s otcom , ktorého dieťa nevidí celý deň , môže spôsobiť , že sa skôr uspokojí a zaspí , ale môže spôsobiť aj presný opak , že ho roztatári / rozbesní ,a už potom nebude chcieť spať vôbec…
Všetky tieto spôsoby , môžu / nemusia fungovať na vašom dieťati , každé je individuálne a potrebuje svoj spánkový režim na mieru – jeho vlastného biorytmu – prípadne sa pribúdajúcim vekom môže táto potreba meniť. Dajme tomu to fungovalo do roka a teraz to už nejde. Dieťaťu sa zmenil a posunul spánkový biorytmus, teda potrebuje kratšiu dobu spať ako do teraz. A čím bude staršie , tým sa jeho /jej potreba spánku bude meniť. Rozličná doba bdenia a spánku je daná vekom , individualitou jedinca a aktivitami počas obdobia bdenia. Tieto deti netrpia nespavosťou, ani nemajú problémy zo spánkom , len sa napr. neunavili / aktivity boli pokojnejšie/ nebolo vonku a nebehalo po ihrisku/ poobede dlhšie spalo , tak je vyspaté a nepotrebuje ísť spať tak skoro…
Väčšina rodičov si nechce/ nedokáže uvedomiť, že ich dieťa ich vníma, počuje, vidí a predovšetkým cíti ich vnútorné psychické pochody- nervozitu, podráždenie , únavu , frustráciu , napätie , ktoré najčastejšie mamy prenášajú na svoje dieťa, a ono tomu rozumie a vníma všetko ,hoci nerozpráva…
Ak je mama , ktorá vo svojom vnútri cíti napätie/ nervozitu a pokúša sa uspať dieťa – to dieťa nemôže zaspať, kvôli maminej nervozite, a začne sa prenos nervozity na dieťa- už ste nervózni obidvaja- a spánok neprichádza skôr sa vzďaľuje preč- dieťa sa snaží prebrať mamu z letargie jeho/ jej uspávania – začne mrnčať, plakať , šklbať sebou , mrviť sa alebo robiť zle- ťahať za vlasy , za prsty, dožadovať sa dojčenia a pod. V takomto stave môžete uspávať celý večer a nepôjde to….
Kroky ako sa nezblázniť, keď dieťa nechce spať
1. Krok- popíš dieťaťu ako sa cítiš, rozprávaj s ním- zdá sa to pritiahnuté za vlasy- nerozumie mi- je malé
Nech sa to zdá akokoľvek zvláštne tvoje dieťa ti rozumie, len ty ho podceňuješ a teda ani nemôžeš objaviť, čomu rozumie a chápe. Nepripustíš si , že tvoje malé miminko vie a rozumie svojej mame , hoci nevie rozprávať. Povedz mu , že si unavená, nevládzeš, chceš sa chvíľu venovať ockovi a pod. Keď si zameraná na to , že ti nerozumie , tak budeš vidieť iba všetko čomu nerozumie , ale nevšimneš si čomu rozumie, pretože to vôbec neočakávaš. Dieťa rozumie, keď si pre neho /pre ňu čitateľná ,teda nerobíte tak , ako by sa nič nedialo, ale na rovinu poviete ,ako sa cítite ,a dokonca aj ak ste nervózna, dieťa vidí a cíti , že hovoríte pravdu, že slová sa neodlišujú od toho, čo prežívate , môže sa upokojiť, nič sa nedeje, mama je unavená a umožním jej oddych a pokojne zaspí za pár minút. Nič netutlaj , dieťa to aj tak pozná , že nie ste , ok…Príde úľava , keď neskrývate čo sa vo vás deje , upokojíte sa a aj vaše dieťa môže byť pokojné.
2. Krok – povedz mu čo potrebuješ
Dieťa z ničoho neobviňuj a nevyčítaj, na rovinu povedz čo potrebuješ pre seba…
Ako áno – vieš – doplň meno dieťaťa- potrebujem mať chvíľu čas pre seba /umyť riady/ porozprávať sa s ockom/potrebujem si odpočinúť/ potrebujem si po spať , nie je mi dobre, bolí ma niečo….
Ako určite nie– potrebujem konečne , aby si už spal/ prestaň už vymýšľať/ nechaj už toho…
Keď popisuješ neútočíš , dieťa sa nepotrebuje brániť, môže ti skutočne načúvať a porozumieť…
3. Požiadaj svoje dieťa o spoluprácu- opýtaj sa čo chce /potrebuje ono
Dosiaľ dokedy si myslíte, že dieťa nič nevie , tak dotiaľ pôjdete proti sebe aj keď nevedomky. Treba sa dieťaťa spýtať čo potrebuje, hoci nevie rozprávať ono vám iným spôsobom vyjadrí , čo potrebuje. Ako by to mohlo vyzerať : vieš –doplň meno dieťaťa, potrebovala by so vedieť , čo by ti pomohlo , aby si lepšie spal / spala , je ti teplo / je ti zima , nie si ešte unavený/ á , alebo si hladný / á, chceš k spaniu zavinutie / voľný pohyb/ mojkáčika/ cumlík , moju ruku držať, kým zaspíš….. dajte si šancu objaviť o dieťa chápe a čomu rozumie , hoci neodpovie slovne.
Príčiny , prečo dieťa nezaspí , hoci ho / ju uspávate hodiny
1. Ste nervózna / nie vo svojej koži / niečo vás bolí (doplňte si čo vám je)
Navonok sa tvárite , že je všetko v poriadku , no vy sama , a aj vaše dieťa na 100% vie , že to nie je pravda. Snažíte sa koľko môžete , aby vaše dieťa spalo , no ono nemôže zaspať , lebo vy nie ste v pohode , koľkokrát sa vám snaží aj pomôcť , no vy si to nevšímate ,a ste akoby duchom neprítomná. Napr. spievate mu uspávanku a ono vám do nej akoby začne brblať /džavotať/ vyprávať – doslovne akoby hovorilo , mami to ma neupokojuje , skôr som s toho viac nervózne a nevedomky svoj stav prenášate na neho/ na ňu – ono vás imituje ,keď vám do spievania / čítania brble /džavoce tak vás napodobňuje svojim spôsobom – aha mami , aj ja ťa chcem upokojiť – keď budeš v pokoji tak aj sa upokojím a budem môcť spinkať… Skúste kroky vyššie a uvidíte zázraky.
2. Dieťa , hoci je už dosť hodín , nie je unavené spánok nepotrebuje v tejto chvíli
Mamy si často neuvedomujú , že keď dieťa nie je unavené , tak ho neuspíte , ani keby ste strávila u neho 2-3 hodiny. Bude robiť všetko možné len , aby nemuselo byť v postieľke , lebo sa mu nechce spať , chce sa hrať , začne po vás loziť, obzerá si pršteky, cmúľa palec , naháňa autíčko – hocičo len , aby dalo najavo – haló mama venuj sa mi , unav ma, zbytočná snaha teraz , neunavilo som sa, takže chcem byť hore… A vy začnete byť nervózna, lebo rituál ako presný a rovnaký čas – nefunguje- dieťa nie je unavené… Skúste sa ho spýtať , čo by potrebovalo ako v kroku 3 , ako sa nezblázniť a dohovoriť sa na spolupráci
3. Opýtajte sa sama seba prečo ho / ju potrebujete uspať?
Najčastejšie odpovede mamičiek prečo potrebujú dieťa uspať sú skoro vždy dve.
1. Potrebuje sa vyspať , svoju dĺžku spánku , chcete zachovať režim, aby sa vyspalo a malo dobrú náladu a nebolo mrzuté, nerobilo zle súrodencom, potrebuje režim a rituály… No niekedy to , nie je správne , napr. keď nie je unavené (hoci je jeho čas ) a pokojne sa hrá a nevyzerá , že by mu niečo chýbalo. Sledujte kedy začne byť dieťa unavené ,žmolí si oči nevenuje pozornosť hračke a pod. vtedy je najvyšší čas uložiť ho / ju a zaspí rýchlo. Prehodnocujte a flexibilne uspôsobte čas odchodu do postieľky súbežne s biorytmom vášho dieťaťa, u každého človeka je iný…
2. Potrebujem ho uspať , lebo chcem mať pokoj / robiť niečo iného / nevenovať 24/7 iba dieťaťu, je aj nie je stredobod vesmíru / nechcem sa až tak obetovať/ môj život nesmie skončiť len preto , že mám malé dieťa, som nervózna / podráždená , lebo nespí- je na čase použiť kroky 1-3 a uvidíte ako to pôjde hladko…
Každé dieťa má iný spánkový režim , ktorý sa pribúdajúcimi mesiacmi aj rokmi mení. V závislosti od jeho biorytmu spánku, sa treba tomu flexibilne prispôsobiť a budete spokojná vy aj vaše dieťa…
Bc. Ľubica Bombalová
