Určite sa vám už stalo , že dieťa za vami prišlo s nejakým problémom, no vaša reakcia bola absolútne nevhodná, prípadne ste problém bagatelizovali alebo najhorším možným spôsobom vysmiali a dieťa ponížili , že otravuje blbosťami a talafatkami. Neprikladáte vôbec žiaden alebo úplne minimálny význam detskému problému, no pre dieťa je vzhľadom na chýbajúce skúsenosti ten problém najväčší a v danom okamihu neriešiteľný. Pri takom to type reakcie sa dieťa cíti ponížené/nepochopené/vinné /zmätené / nesprávne/chybné a prežíva doslovne opustenie od najbližšej milovanej osoby (otca, matky)uprostred najťažších chvíľ v jeho živote.
Často si traumu nepochopenia a zníženého sebavedomia v dôsledku vysielania správ od najbližších nesie po celý život a nedokáže vystúpiť z bludného kruhu myšlienok, že nie je hodné a jeho reakcie na udalosti zle vyhodnotené až hysterické/neadekvátne voči danému z pohľadu dospelého ,banálneho problému. U dieťaťa často nastáva problém s dôverou voči rodičom ,a následne ak sa to často opakuje, začne sa uzatvárať do seba a problém, nech je akokoľvek vážny prestane zverovať a nechá si to pre seba. Vo svojej hlave počuje iba jedno a to isté: načo ma zaťažuješ hlúposťami/ vyrieš si to sám, je to banalita/ ale prosím ťa , toto je nejaký problém, to čo prežívam ja je vážny problém. Pri takomto type prístupu a odmietaní detských emócii môžete v dieťati spustiť obranné mechanizmy- nenaučí sa správne vyhodnotiť a pomenovať svoje prežívanie/ spracovávať strach a obavy/ uzatváranie sa do seba a žiadna komunikácia o akomkoľvek probléme/potláčanie hnevu a zlosti/ nedôvera/seba poškodzovanie /pokusy o samovraždu/depresie , úzkosti panika.
- veta- nemáš dôvod na plač alebo hnev
Často podceňujeme a niekedy sa aj deťom vyhrážame, že sa nemajú prečo hnevať alebo plakať a že keď v tom hneve/plači budú pokračovať, aj keď sme ich upozornili , že nie je dôvod im ten dôvod vyrobíme- dáme po zadku/ zoberieme obľúbenú hračku/ uštedríme „výchovnú“ facku a podobne. Týmto správaním namiesto zastavenia dosiahneme presný opak, namiesto upokojenia sa plač a hnev môže zmeniť na agresivitu a útočnosť až hystériu. Alebo vyhrážku typu: keď okamžite neprestaneš strčím ťa pod studenú vodu , aby si si schladil hlavu. Dieťa si s toho odnesie, môj prejav úzkosti a strachu nikoho nezaujíma nabudúce svoje emócie neprejavím a bude pokoj. Bagatelizovanie problém nevyrieši iba zhorší. Nepodceňujme problémy , nech sa nám zdajú akékoľvek malicherné, v ich očiach majú gigantické rozmery.
- veta- skutok sa nestal, vymýšľaš si
Najhoršie , čo môžu rodičia urobiť potom ako sa im dieťa zverí so svojim problémom, je ho vysmiať alebo poprieť jeho existenciu, prípadne dieťa obviniť z klamstva , prikrášľovania/zveličovania danej veci. Dávajú tým jasný signál dieťaťu o tom , že nezaujímaš nás ,to čo si nám povedal je len v tvojej fantázii a nikdy sa nič nestalo. Poprieraním reality, ešte problém nezmizne iba prehĺbi nedôveru medzi dieťaťom a rodičom. A akýkoľvek iný problém príde , už sa nezveria, lebo v ich mysli bude zapísané: pokladajú ma za klamára a nemám dôvod im viac veriť , môj problém sa nevyriešil iba zhoršil nakoľko popreli jeho existenciu alebo ma vysmiali , že ich zaťažujem maličkosťami- už nebudem a uzavrie sa a problém dusí v sebe až do vtedy dokedy nepríde nejaká vec, ktorá spustí atómovú reakciu výbuchu hnevu , agresivity a nenávisti v najnevhodnejšej chvíli, a reakcia rodičov bude čudovanie sa , kde sa to nabralo v našom tichom dieťati- no nazbieralo sa to postupne až to nevydržalo pod pomyselnou pokrievkou a explodovalo.
- veta- ty nemyslíš na moje srdce a pocity
Ak zraníme city dieťaťa takou vetou , že ich problém nás nezaujíma citovo vydierame dieťa, že neberie ohľad na nás a naše city, v skutočnosti citovo a emočne vydierame a odvraciame zrak od problému dieťaťa na seba, ako nám bolo ublížené. Znova dôjde k uzavretiu a odmietaniu komunikácie s niekým kto odmieta naše pocity , ale zveličuje tie svoje, prípadne nás obviňuje so svojich vlastných pocitov.
- veta- priveľmi dramatizuješ a preháňaš banalitu čo sa ti stala
Rodičia nadobudnú dojmu , že problém , s ktorým sa im dieťa zverilo nafúkli a prikrášlili a priveľmi dramaticky vykreslili. Znova sa tu jedná o zmenšovanie problému a poukazovanie na dieťa , že zbytočne preháňa. Veď sa ti nič nestalo, tak čo reveš, ono to nie je zlomené iba modrinu tam máš, tak čo jačíš akoby ťa brali na nože. Nepriznáte váhu ich prežívaniu a pocitom. Dieťa si odnesie ,nezáujem , že sa mi niečo stalo, nie je to dôležité ani keď to bola autonehoda a ono má zlomenú ruku /nohu a ešte ho dobijeme vetou- kým sa oženíš /vydáš to sa ti zahojí!
- veta- žiješ mimo realitu, život je úplne o inom
Ty vôbec nežiješ realitu, stále len hráš tie hlúpe počítačové hry, no život tam vonku je o inom. Keď prídeš o prácu a nemáš s čoho zaplatiť hypotéku a hrozí ti strata strechy nad hlavou, to je vážny problém ,a nie to , či ti dovolím kúpiť si nový meč /bonusové zbrane tvojmu super hrdinovi , alebo či prídeš v blbej hre o život alebo nie, reštartuješ ju a hotovo, v reálnom živote sa nám väčšinou nepodarí reštartovať život, najmä ak ste premrhali na hlúposti.
- veta- si darmožráč a príživník dokedy si myslíš, že ťa budem živiť
Pomenovávanie detí hanlivými výrazmi ako darmožráč a príživník v deťoch evokuje iba pocit viny , hanby neistota a pocitu , že sú také zlé , že raz darmo nemajú dýchať vzduch s normálnymi ľuďmi a, že sa priživujete a žijete na úkor niekoho iného ,najčastejšie rodičov. Dieťa si myslí , že je na príťaž , že z neho nič nebude a stráca dôveru v to , že ľudia si vzájomne pomáhajú a jeden od druhého závisíme aj pracovne i ľudsky. Niekedy to , môže vyústiť až do problémom seba prijatia , svojej vlastnej hodnoty a prínosu pre spoločnosť. Veľmi často u týchto ľudí ,najmä v puberte nastáva skrat a demonštratívne porezanie žíl/otrava tabletkami /pokus o samovraždu, a týmto kričia haló všimni si ma, nie som na príťaž len som ešte nie dosť staré na brigádu , aby som si zarábalo samo/ nemám skončenú školu pre svoju prácu/nenašiel som prácu bez skúseností a praxe….
- veta – nestojíš za nič, prečo nie si šikovný a usilovný ako tvoj brat/sestra /spolužiak
Rovnako podceňovanie a ponižovanie pred druhými /ostatnými členmi rodiny, o tvojej neschopnosti a vychvaľovanie súrodenca , aký je skvelý v matematike/geografii alebo biológii a pritom opomína /zabúda na vlastnosti , v ktorých svojich vrstovníkov predbieha, to nevyzdvihnú. Rozširovanie a porovnávanie zabíja lásku a dôveru a najmä vtedy keď sa používa ešte jedna hrozne negatívna veta- s teba aj tak nič nebude/ si zbytočný/niktoš aj vyššie spomenutý príživník. Budeš celý život cicať tento štát ako naši Rómovia – od narodenia invalid. Prečo on môže nosiť samé jednotky so všetkého , ale ty donesieš najlepšiu trojku. Čo si slepý/hluchý sprostý , že sa to nevieš naučiť , už ťa aj najväčší lajdáci a postihnutý predbiehajú, čo len s teba bude- táto veta dokáže doslovne zabiť dôveru a sebavedomie.
- veta- hanbím sa za teba, chodíš ako posledný bezdomovec
Rodičia často neschvaľujú módny štýl svojich detí a často ich kritizujú. Najmä ak ide o roztrhané rifle s fľakmi akože od výroby, keď sú všade diery a franforce, čierne nechty , vlasy rúž , hotové strašidlo. Neberú vážne to čo sa mladým ľuďom páči a je jedno , či ide o hudbu/básne /oblečenie alebo jedlo. Stále to o nás dospelých hovorí , nevážite si názor druhých a ani svojho dieťaťa a dávate mu tým jasne a dosť ostro najavo dokedy sa nezmeníš a nebudeš sa obliekať ako chcem ja, ponížim ťa pred rodinou a priateľmi , napríklad aj zákazmi stretnúť sa s partiou.
- veta- to ako sa správaš, si drzý ako ploštica , ja som s tebou husi nepásol
V určitom veku už často na začiatku puberty začne akoby druhé obdobie vzdoru a bojkotovania , akýchkoľvek aj dobre mienených rád /kritík zákazov. Dieťa sa stane drzé a oprsklé. Potrebuje viac názory kamarátov ako vaše a ponižovanie vetami ,že ste s nimi husi nepásli, lebo veď akoby aj mohli , keď neexistovali a neboli na svete. Toto obdobie je veľmi náročné na budovanie vlastného imidžu, objavovanie vlastnej identity a kto vlastne som. Postupne sa sa stáva dieťa nezávislou osobou , keď si na brigáde začne zarábať na svoje výdavky a odbremení rodičov od finančných výdavkov.
Ak si chcete zachovať vzťahy a dôveru so svojimi deťmi týmto vetám a slovným spojeniam sa radšej vyhnite, predídete tým zbytočným konfliktom a zraneniam na identite a sebavedomí vlastných detí. Ak chcete povedať niečo čo nebuduje ale naopak bagatelizuje detský problém radšej si zahryznite do jazyka.
Bc. Ľubica Bombalová
