Skôr ako ste sa z vašim partnerom rozhodli , že budete mať rodinu veľa času ste trávili dlhými rozhovormi a diskusiami o budúcej výchove vašich spoločných potomkov, tiež ste kládli otázky ako sa vyvarovať chýb vašich aj partnerových rodičov a čo sa vám nepáčilo a čomu ste nerozumeli , prečo robia tak či onak. Dohodli ste ako približne to budete robiť, na modelových situáciach ste sa snažili navrhovať riešenia daného problému v novom svetle, pokojne bez bitky alebo hádky a pod. na tých príkladoch sa zdalo , že by model partnerstva a vysvetľovania mohol byť užitočný. Nakúpili ste si knihy o výchove , zúčastnili ste seminárov pre budúcich rodičov. A po ich absolvovaní ste sa rozhodli ,že sa začnete pokúšať o dieťa. Tak podarilo sa máte dieťa prvého potomka a teraz čo? Určite chcete začať so zžívaním, nastavovaním hraníc a pod. zistíte , že výchova nie je jednoduchá a vy robíte chyby, ak na ne prídete, treba sa zastaviť a ospravedlniť a nabudúce si dať pozor na neprimerané reakcie…
Zásadné chyby vo výchove
- Opakovanie výchovných chýb našich rodičov – pri nevhodnom správaní vášho dieťaťa sa vám zapol autopilot a vy reagujete navlas rovnako ako vaša matka či otec, už ako decku sa vám to nepáčilo , a vy to robíte tomu svojmu a pritom ste si sľúbili, že vaša výchova bude iná ako výchova vašich rodičov
- Zabudneme sa ospravedlniť– uvedomíme si, že sme nereagovali primerane na vážnosť/ľahkosť situácie a my sme vyleteli tak, že v nás vyleteli emócie alebo nadávky voči partnerovi alebo deťom. Sme si vedomí, táto reakcia je premrštená- snažím sa upokojiť a s chladnou hlavou sa ospravedlním deťom alebo partnerovi za nespravodlivosť , hrubosť , podráždenosť, hnev vyliati na osoby , ktoré za to nemôžu…
- Prehnaná pochvala, vychvaľovanie dieťaťa pred niekým druhým– pochvala buduje sebavedomie a hodnotu v očiach dieťaťa aj okolia, vhodne zvolená situácia a miesto pochvaly umožní dieťaťu cítiť sa hrdo. No všetko treba z mierou, nevyvolávať klamný pocit, že sú najlepšie vo všetkom. Treba pochváliť a motivovať prácu na sebe a stále zlepšovanie.
- Vyvarovať sa prednáškam na verejnosti– ak spustíme moralizovanie a kázanie na ulici dieťa sa bude sústrediť na pocit hanby, že je kritizované pred cudzími ľuďmi a nebude vnímať a ani neurobí , čo očakávame ale ostane zamrznuté strachom- prednáška sa minie účinku, stačí krátko upozorniť a vydiskutovať následne bez zbytočných svedkov. Krátko povedať porozprávame sa doma
- Nejasné alebo protirečivé zadanie– chceme po dieťati, aby zavrelo ústa a potom jedlo poriadne, prípadne sme na niektorých miestach priveľmi prísny, neplatia akoby bežné pravidlá, nekonkretizujeme svoje požiadavky jasne a jednoducho.
- Zabúdame nechať deti samé objavovať svet– mama má svoje povinnosti voči dieťaťu aj domácnosti, venujme mu dôležitosť v hre , ktorú organizujeme, no je potrebný čas aj na objavovane samostatne ako veci fungujú.
- Zamieňame a mýlime si dôslednosť a prísnosť – dôslednosťou docielime ucelené výchovné hľadisko v jednote , je dôležité dodržať slovo, ak má dieťa zlú náladu skúmajme čo je príčinou
- Zabúdame na pomoc ak sú ťažké emócie a dieťa sa zlostí– ak budete s ním aj v negatívnych a boľavých emóciách naučíte ho empatií. Ak ovláda dieťa hnev nesnažme sa moralizovať, ani presadzovať dodržiavanie pravidiel, skôr objatie a byť s ním mu pomôže byť tu a teraz- až po odznení emócii a napätia , môže prísť k vysvetleniu a poučeniu
- Zabúdame ,že aj my sme raz boli deťmi – nehnevajme sa na bežné lapajstvá , skákanie po kalužiach , maľovanie pastelkami ,kreslenie jogurtom po podlahe, požičaný rúž a pomaľované zrkadlo- s tohto všetkého dieťa vyrastie. Veci sa operú , dieťa natreté jogurtom sa umyje , podlaha utrie a umyje- nechajme im spomienky na bezstarostnosť
- Podplácanie a podceňovanie hladu alebo únavy– niekedy je veľké pokušenie podplatiť dieťa hračkou- napríklad keď niekde musíme dlho čakať, je tam veľké riziko , že sa neželané správanie bude opakovať len , aby si dieťa vydupalo novú vec, tak isto nie je dobré , keď zbytočne naťahujeme čas, dieťa je mrzuté ,hundre ,pofňukáva lebo nevie , čo so sebou, už nevládze sedieť, je mu dlho , je podráždené alebo mu idú zuby, tak vtedy je najdôležitejšie zaradiť spiatočku a odpočinúť si.
Existuje ešte veľa rôznych chýb a rodičovských zlyhaní vo výchove. Dôležité nie je koľko chýb sme urobili , ale z koľkých sme sa poučili, napravili prípadne sa nevhodnosť, neprimeranosť- ospravedlnili nielen medzi partnermi , ale aj voči dieťaťu. Ono si s toho zoberie príklad, že omyl je ľudský, ale ospravedlnenie je ľudským povzbudením..
Bc. Ľubica Bombalová
