Každé dieťa si zaslúži šancu na kvalitné vzdelanie aj napriek tomu, že prišlo z iného prostredia a kultúry. Naopak keď to učiteľ hneď od začiatku pojme správne a trpezlivo vysvetľuje, že za to , že niekto chudobný/postihnutý/ inej kultúry/ farby pleti nemusí to automaticky znamenať , že ten človek je zlý. Integráciou žiaka z iného kultúrneho prostredia spomalením a individuálnym prístupom k jazykovej alebo kultúrnej bariéry sa postupne budú lámať ľady. Dieťa z iného kultúrneho prostredia /farby pleti nemusí zažívať šikanovanie ale prijatie v kolektíve a v kamarátstvach ako výhodu obohatenia o iný rozmer.
Keď riešite s dieťaťom náročné situácie, často by ste radi siahli po zaručených a vždy platných návodoch, ale to tak nefunguje. Také totiž neexistujú, žiaľ. Každý človek / dieťa /žiak je neopakovateľná osobnosť rovnakými základnými potrebami (jesť, piť, spať) a odlišnými psychickými/duševnými/duchovnými /vzdelávacími a pod.
Nie je možné , aby pedagóg zachránil každé dieťa zabránil odmietnutiu/strachu z neznámeho jeho spolužiakov a učiteľov/ šikanovaniu/zdravotným alebo psychickým problémom kvôli integrácii do prostredia z inou kultúrou/jazykom. Je dôležitá spolupráca sp psychológom/psychiatrom/špeciálnym pedagógom ale aj asistentom učiteľa pre žiaka so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Dôležité je hľadať cesty komunikácie a vzájomného porozumenia medzi učiteľmi, rodičmi a žiakmi a pokúsiť sa zosúladiť a zjednotiť očakávania o seba navzájom a medzi sebou.
Často sa uchyľujeme k odsudzovaniu detí, že sa nevedia správať obsedieť na mieste , sú nevychované … , lenže vinu zvaľujeme na rodičov/učiteľov a kolom dokola – začarovaný kruh nepochopenia. Ani si neuvedomujeme , že keď odsudzujeme deti a mládež v konečnom dôsledku odsudzujeme vzor , ktorý po nás deti kopírovali a následne sa tak správali, teda dávame si my dospelí nelichotivú spätnú väzbu na naše správanie a výchovu.
Kultúra a čo to vlastne je.
Každý človek pochádza z nejakého národa , kultúry a prostredia.
Kultúru tvoria – tradície, história, jazyk, spoločnosť, zábava, tanec a divadlo, zvyky , morálka, symboly, naše korene odkiaľ pochádzame, jedlo a nápoje, obohatenie artefakty, civilizácia, hodnoty a pestrosť, postoje…
Kultúra , nie múzeum. ,ktoré zaškatuľkujeme. Niekto patrí k nejakej kultúre , no nemusia na neho pasovať všetky historické alebo súčasne koncepty danej spoločnosti ( napr. o Rómoch sa hovorí , že sú národ kočovný, vedia spievať a tancovať- neplatí to všeobecne na každého Róma- nemusí to vedieť, aj tu platí individualita).
Konflikt sa občas deje , no je potrebné si situáciu vy komunikovať a následne predchádzať vzniku ďalších konfliktov. Nenechať konflikt zájsť za pomyselnú hranicu(fyzické napadnutie), vyhýbať sa tomu , aby bol na pôde školy(rodič a učiteľ) alebo verejne (chodba, telocvičňa, trieda), poníženiu pred inými ľuďmi alebo žiakmi. Ak je to možné vyriešiť a od komunikovať osobne niekde v kabinete alebo zborovni, bez prítomnosti nezainteresovaných ľudí.
Kultúrny šok
Ak sa stretnete z kultúrou diametrálne odlišnou od tej ,v ktorej ste vyrastali , prípadne niekto z odlišnej kultúry príde k vám, tak dochádza k prepleteniu kultúr , ktoré do seba nenarážajú, ale sa miešajú . V oboch prípadoch dochádza ku kultúrnemu šoku , kedy daný jedinec , ktorý prišiel do inej kultúry prežíva stres a strach , či zapadne /porozumie a pod.
Najhoršie je ,keď sa okrem kultúrneho šoku pridá jazyková bariéra (nemajú k dispozícii tretí jazyk ako komunikačný prostriedok , ktorému rozumejú obe strany, hoci by bol pre obe strany cudzím jazykom- kultúra Slovákov a Vietnamcov- spoločným komunikačným jazykom môže byť napr. angličtina).
Ak je kultúra jazykovo podobná(napr. slovanský jazyk, oveľa ľahšie sa porozumie a snaží sa naviazať kontakt). Ak ide o dve jazykovo odlišné kultúry (slovansky jazyk a germánsky/ ugrofínsky jazyk nadviazať kontakt na základe podobnosti jazykového základu sa nedá). Každý kto bol na dovolenke sa napríklad po nejakom čase v cudzej krajine teší na to svoje kde sa cíti v pohode a v bezpečí. Platí to nielen na dovolenke , ale aj pri vrátení sa žiaka zo školy domov (cíti pohodu a bezpečie a naopak v škole napätie stres a strach , úzkosť, osamelosť/izoláciu a niekedy aj depresiu ).
Pri kultúrnom šoku kvôli emigrácii zo svojho domova útekom pred vojnou /hladom a neslobodou prežívajú deti emigrantov najtraumatickejšie obdobie svojho života- ich správanie môže byť nevyspytateľné od uzavretia sa pred „zlým novým svetom“, cez apatiu a depresiu až po agresivitu a útočné správanie voči ostatným „domácim deťom a učiteľom“. Môžete sa ako učitelia stretnúť z nedôverou a neschopnosťou spolupráce v miešanej skupine/ sociálne vylúčenie zo skupiny/ nemožnosť si nájsť priateľov.
Ak má žiak napredovať, je potrebné vytvoriť mu prostredie vhodné pre neho- pre deti z iných kultúr/ odlišného materského jazyka je nevyhnutné vytvoriť pocit bezpečia, láskavého prijatia a psychického pohodlia. Tejto situácii sa musia postupne prispôsobiť učitelia aj žiaci. Je dobré, ak škola príjme do triedy dvoch troch žiakov z rovnakým jazykom alebo rovnakej kultúry, aby spoločne vytvorili priateľstvo a mali v sebe navzájom oporu a pomoc.
Psychické a fyzické vyčerpanie v cudzom prostredí /kultúre
Ako náhle sa žiak ocitne v cudzej kultúre môže reagovať -(uzavretie/depresia/izolácia/agresivita) sústavná snaha rozumieť jazyku/kultúre, pocit bezmocnosti/opustenosti a tiež bezmocnosti z toho, že netuším , čo sa odo mňa očakáva alebo čo sa okolo mňa deje, kam mám ísť a dezorientácia v prostredí a komunikačná bariéra vedú k traume osamelosti a neschopnosti spracovať aj minulé zážitky(útek z krajiny, dlhá cesta, nepohodlie, nočné mory, neschopnosť koncentrácie niečo sa naučiť, strata kontaktov na rodinu , ktorí nemohli odísť a pod. Postupne táto snaha o integráciu do novej krajiny človeka totálne vyčerpáva- neskonalá únava a neschopnosť spánku pôsobí ubíjajúco a mieša sa so strachom , čo bude ďalej. Stres vyvoláva aj chýbajúca odpoveď na otázku , kedy sa vrátim domov do svojej kultúry/krajiny, najmä ak bol odchod náhly kvôli nebezpečenstvu/ohrozeniu na živote( momentálny konflikt na Ukrajine).
Akademické problémy/študijné / školské
Keď niekto ide na Erazmus na pol roka, dajme tomu do štátov , ktoré sú v Európe , je kultúrny šok oveľa menší ako, keď idete do štátov v Ázii , Austrálii , Amerike alebo Rusku. Okrem jazykovej bariéry(hoci sa učíte jazyk danej krajiny , čítate si o zvykoch/ tradíciách /kultúre ), neznáme prostredie kde nikoho nepoznáte je šokom, kým sa rozhľadíte, zistíte ako čo funguje/ kde je škola/ubytovanie/cestovanie dopravou, zábava…
Ak máte spoločnosť iného človeka z rovnakého prostredia ako vy, môžu nastať dve reakcie pozitívna( aj keď je osoba z rovnakého prostredia ako vy bude vás motivovať učiť sa jazyk krajiny kde ste a aj uvažovať v danom jazyku, vzájomné opakovanie prebratej látky, v rámci oddychu rozprávať svojim materinským) negatívna( v spoločnosti človeka z rovnakého prostredia stratíte motiváciu porozumeniu jazyka danej krajiny a to len kvôli tomu, že si poviete a načo bude rozprávať v cudzom jazyku , keď tu mám niekoho kto sa porozpráva v tom mojom, veľká chyba, strata záujmu.
V škole nastáva problém s učením sa aj bežných predmetov v cudzom jazyku/ skladanie viet/ uvažovanie v danom jazyku bez prekladania si v hlave. Úspechy v učení sa v cudzom jazyku prichádzajú veľmi pomalými krokmi. Motivácia k lepším výsledkom vedie cez pozitívnu spätnú väzbu. Pochvalu za to , čo bolo správne a dobré a jemné pripomienkovanie toho , čo bolo zlé a chybné. Kritika v tomto prípade, nie je na mieste ak neponúkneme žiakovi možnosť rozvoja, v jeho tempe a šikovnosti , prípadne mu poskytneme kvalitné doučovanie a pomoc. Ocenenie snahy vedie ruka v ruke k zlepšeniu výsledkov a zvýšeniu motivácie napredovať ešte viac.
Potreba integrácie medzi oboma svetmi
Deti potrebujú prepojenie kultúr, ale nemôže po nich chcieť , aby sa dajme tomu za týždeň naučili jazyk, jedli naše jedlo a úplne sa asimilovali na našu kultúru. Dajme tomu môžu tu byť 3-5 rokov naučili sa jazyk , majú prácu , rodinu, deti chodia do slovenských škôl , ale ten cudzinec nikdy nebude Slovákom , nie je totiž možné, ak to budeme chcieť a tlačiť na neho uzavrie sa a odmietne komunikovať s okolitým svetom.
Ak budú vznikať segregované školy, napr.90% najslabších žiakov , budú prepadávať a nedokončia ani základnú školskú dochádzku. Nemajú totiž žiadnu perspektívu do budúcnosti, ak tam nie je žiak ťahač, nebudú chcieť robiť absolútne nič a rovno zo základnej školy na úrad práce a dávky.
Kultúra je súčasťou našej spoločnosti rovnako ako rodina je jej bunkou. Dajte šancu životu, a pomáhajte, tým čo to potrebujú. Kvalitu života skvalitní každému žiakovi vedomie toho , že škola ich naučila nielen vedomosti, ale hlavne ľudskosti a pomoci…
Bc. Ľubica Bombalová.
