Úvod Problémy v rodine Neposlušné dieťa – ako zvládnuť strach s pomocou rodičov

Neposlušné dieťa – ako zvládnuť strach s pomocou rodičov

15
0
ZDIEĽAŤ
Neposlušné dieťa - ako zvládnuť svoje emócie a strach, s pomocou rodičov.

Určite sa už vám , čo máte malé deti, prípadne vo svojom okolí všimli, boli svedkami scény v obchode alebo u lekára, či na ihrisku. Pre mnohých rodičov je to hotová pohroma, ak začne ich dieťa vyvádzať na verejnom mieste.

Prvou reakciou rodičov na nevhodné správanie svojich detí je buď krik , odtiahnutie z miesta za ruku alebo totálne ignorovanie správania , no ani jedna z týchto reakcii nie je správna. Dieťa nikdy nič nerobí len tak bezdôvodne, hoci nám dospelým zdá , že sa predvádza alebo niečo bojkotuje- jednoducho dostane nálepku neposlušné. Dieťa má cieľ , ktorý chce dosiahnuť. Lepším spôsobom ako zareagovať na správanie deti je ich motivácia k spolupráci bez trestov a odmien.

Najlepšou reakciou je vyhnúť sa príkazom/zákazom/sľubom/klamstvám a tiež vyhrážaniu. Ani pozícia prevahy/pohľad z hora a postoj moci , nie je ten správny prístup. Dieťa potrebuje zažiť pocit , že niekam a k niekomu patrí a je súčasť kolektívu, komunity alebo rodiny.

Každá neposlušnosť a nevhodné správanie u detí je to volanie o pomoc. Ignorácia, krik , trest , zavretie do izby nevyrieši problémy , neodhalí skutočnú podstatu a dokonca ubližuje  dieťaťu a spôsobuje traumu, ktorú si môže niesť celý zvyšok života.

Trvanie na dodržiavaní pravidiel a nastaviť hranice, robiť to s láskou a vyhnúť sa ponižovaniu detí na verejnosti aj v súkromí. Ak mocou / silou, prevahou a násilnou autoritou nútime dieťa, aby poslúchlo , nevedie k spolupráci, ale  k uzavretiu sa a strate dôvery voči rodičom.

Deti často zrkadlia problémy svojich rodičov , no v skutočnosti nevedia prečo sa tak správajú, a nedokážu spracovať svoje emócie, ktoré cítia. Najviac deti zneistí , keď sa ich pýtate prečo to urobili a prečo sú také ? Pocit viny za to aké sú, môže spôsobiť až chorobu.

Existuje výskum , ktorý hovorí o tom, že každá prežitá biologická trauma poškodzuje DNA. Tieto zmeny sa dedia- ak matka prežívala počas tehotenstva traumu, šok , hnev , depresiu a úzkosť prenáša to na dieťa v jej brušku a následne aj doba trvania tohto negatíva , má vplyv na poškodenie plodu. Dedí vnútorné aj vonkajšie- farba očí alebo strachy, úzkosti.

Ak vás vaše 5-6 ročné deti ignoruje, svojou neposlušnosťou ukazuje potrebu sa presadiť, brániť svoju vlastnú cestu. Prekvapením je , že vaše dieťa má k dispozícii všetky skúsenosti detí vo vašom rode , v jeho súčasnom veku, otvára všetky vaše skúsenosti vášho rodičovského dieťaťa, kde ste potlačili do úzadia vašu neschopnosť/úzkosť/strach pred vašimi rodičmi. Deti cítia váš vnútorný rozbroj emócii , ktoré ste nedokázali stráviť a vyriešiť a môžu následne spôsobiť zdravotné problémy.

4.základné ciele nevhodného správania.

1.ciel – pozornosť

Ak sa dieťa správa nevhodne, aby získalo pozornosť rodiča. Ono bojuje samo sebou a svojimi emóciami a nedokáže si poradiť. Reakciou rodiča by mala byť primeraná pozornosť s nerozdelenou mysľou, teda zaoberajte sa len dieťaťom a pritom sa nehrajte na mobile. Zapojte ho do činnosti, ktorú robíte, využite jeho jedinečný záujem vám pomáhať teraz , potom ho /ju už nedonútite. Dieťa aj pomoc pokladá do istého veku za zaujímavú hru.

2.cieľ – moc

Dieťa je súčasťou svojej sociálnej skupiny, len vtedy, keď ju riadi. Často sa tvári , že ho nemôže donútiť, ocitli v boji o pomoc. Neprikazujte mu čo si má obliecť, ale dajte mu možnosť výberu aspoň z dvoch možností. Vtedy má dieťa pocit  že má aspoň nad niečím moc , teda to riadi aspoň v jeho svete.

3.cieľ – odplata

Dovoliť ukázať svoje emócie je pre každého človeka veľmi dôležité. Dovoliť dieťaťu prejaviť hnev/smútok/ úzkosť a popísať svoje problémy. Bude sa cítiť dôležito , že niekto počúva čo sa v ňom deje. Ospravedlnenie . vždy keď je to vhodné, ak ste sa dopustili chyby. Uvedomí si , že urobiť chybu a poučiť sa z nej je krokom k sebapoznaniu. Rodičia majú byť príkladom vo všetkom v pochvale/ po karhaní  a ak sa dopustili chyby ospravedlnili sa a prijali zodpovednosť za jej nápravu.

4.cieľ – predpokladaná nedostatočnosť

Aby ste s dieťaťom vychádzali, trénujte s ním čo mu nejde a v čom je slabý. Povzbudzujte ho, aby prekonávalo sa seba.

Bc. Ľubica Bombalová