Rodičia si často myslia, že deti majú v sebe prirodzene hranice, no bohužiaľ to tak jednoduché nie je. Veľký rozdiel medzi prirodzenou autoritou a autoritatívnosťou(pokusom o umelú autoritu a mať na vrch).Sú ľudia , ktorí majú prirodzenú autoritu , nastavené hranice, a ak sú v pozícii nadriadených ich prístup je rázny , bez možnosti oponovať , ale kombinovaný úprimnosťou a priamosťou , ich nie je skutočným nie. Nevydupávajú si pozíciu násilím , nadradenosťou, ponížením iných nesnažia sa mať silou mocou na vrch, ich podriadení poslúchnu , čo sa im povie nie zo strachu , ale s hľadiska vnútornej rozhodnosti a pevného charakteru. Autoritu a rešpekt je potrebné budovať od detského veku. Prirodzená autorita u rodičov , často kríva na obe nohy, nakoľko sa snažíme ísť na dieťa s pozície moci/ nátlaku/pochybnými argumentmi , ktoré nemôžeme o nič oprieť( urobíš to , lebo som povedala/ nepôjdeš tam lebo/ takto sa ku mne chovať nebudeš , som tvoja matka/ okamžite prestaň revať nemáš dôvod, no keď tak veľmi chceš, revať dám ti na zadok a budeš mať aspoň dôvod a pod.) Neprirodzenú autoritu a ponižovanie sa dieťa snaží bojkotovať , ukazuje sa schválne v najhoršom svetle, doslovne skáče po hlave, lebo slovo rodiča bez autority nemá žiadnu váhu a dokonca dieťa vie o tom , že rodič je labilný /nedôveryhodný / sústavne meniaci svoje slovo/nestojí si za svojim slovom núti k poslušnosti skrze strach a nátlak.
Hranice si nevytvoríte , hneď, je potrebné ich postupne budovať. Často sa stáva , že deti testujú hranice , snažia sa ich prekračovať, práve kvôli tomu , aby zistili kam a pokiaľ môžu ísť. Za akú pomyselnú hranicu , to už jednoducho nejde. Deti si skúšaním budujú svoje vlastné hranice v bezpečnom prostredí, pomáha im to rásť a dozrievať , aby mali prirodzenú autoritu no aj tú treba budovať.
Ak si poslušnosť u dieťaťa budete vynucovať násilím/zastrašovaním a trestami za maličkosti , nielenže nebudete mať prirodzenú autoritu, ale ešte môžete stratiť dôveru svojho dieťaťa. Ak to prekročí hranicu únosnosti , že to jednoducho náš potomok nebude vedieť zniesť, prerastie to do poslušnosti zo strachu ,tak možno chvíľku bude fungovať, no jedného dňa ,keď vyrastie sa z celej sily svojho vnútorného ja vzoprie/ bude unikať/ odmietať komunikáciu a rešpektovať akékoľvek príkazy a zákazy. Môže to spôsobiť aj psychické problémy/ môže začať dieťa slabšie deti šikanovať, aby si niečo dokázalo, no pred rodičom by sa radšej schovalo do myšacej diery.. Výchova strachom a terorom nikam nevedie.
Budovanie zdravých vzťahov v rodine medzi rodičmi a deťmi a súrodencami navzájom sú dosť dôležité. Poznať hranice toho druhého umožňuje napredovať, vytvárať hlboké väzby. Úprimnosť a dôvera medzi sebou navzájom je jadrom vzťahu a lásky.
Bc. Ľubica Bombalová
