Často sa deje v rodinách zahanbovanie a poníženie, hoci si to rodičia niekedy odmietajú pripustiť, obvykle s poznámkou typu- my sme naše dieťa viedli k tomu , aby pozdravilo / upratalo si v izbe / bolo slušné k starším ľuďom a pod. Neviem po kom to dieťa má, správa sa ako šašo, všetkým je na smiech, vôbec sa nevie chovať vážne a úctivo. Rodičia chcú síce správne vychovať svoje dieťa, no idú na to zlým spôsobom. Chcú , aby vedelo čo je dobré a čo je zlé, no míňa sa to účinku, hoci úmysel bol dobrý.
„Kvôli všetkým tým ušľachtilým cieľom, ktoré máme pred očami, ale strácame schopnosť vidieť a všímať si , čo pri tom deti prežívajú. Niekedy to vyzerá tak , akoby v mene výchovy bolo dovolené všetko.“ ( Pavel Kopriva a kol. ,Rešpektovať a byť rešpektovaný:, rozšírená a preložená verzia z českého originálu „ Respektovat a být respektován z r.2008“ obohatená o 15 rokov praxe autorov, vydaná v roku 2020)
Faktom zostáva, že k deťom sa správame často bez úcty a rešpektu a tvrdšie ako k dospelým, len na základe toho , že deti sa veci ešte len učia.
Tiež by sa nám nepáčil zahanbujúci a dehonestujúci prejav nášho šéfa na porade pred všetkými, vetami typu : „Pozerali ste sa na to ako vyzeráte ráno do zrkadla, však ste zmaľovaná horšie ako veľkonočné vajíčko , alebo pubertálne dievčatá, ktoré sa len učia ,si zakryť akné púdrom alebo make-upom ?“ alebo „ Vaša robota je tak príšerná až priam mizerná, že porozmýšľam nad tým či uverím , že máte v odbore 5 ročnú prax, škôlkar by to krajšie narysoval ten plán toho rodinného domu, kde to má uhly a kótovanie a prečo ten dom na papieri „letí“ do strany, a nie je to štvorec alebo obdĺžnik , ale niečo čapaté matne pripomínajúce kosoštvorec?“ Takýto ponižujúci prejav ,by nás nielen zahanbil , ponížil, ale mohol by spustiť šikanovanie na pracovisku prípadne by sme skončili bez práce. No pri deťoch , ktoré zahanbíme pred inými na ihrisku , u pani doktorky v čakárni, v šatni v škole alebo škôlke, prípadne aj pred súrodencami alebo príbuznými vôbec neriešime tak dramaticky , ako keď nás ponížia a zahanbia v práci.
Verte alebo nie , ale na dieťa to pôsobí 10x horšie ako na dospelých a to vzhľadom na to , že oni sa učia vychádzať s kolektívom, upratať si hračky, nakresliť zviera, geometrické tvary a iné. Ešte je však jeden rozdiel medzi deťmi a dospelými a to v samotnom prežívaní hanby a potupy, či poníženia. Dospelí sa dokážu ohradiť alebo obhájiť sami seba a teda v konečnom dôsledku sa brániť. Dieťa sa nedokáže postaviť voči autorite rodičov alebo učiteľov, lebo ich pokladá za dokonalých a hodných nasledovania a teda brániť sa nebudú, len sa utvrdia v klamlivej predstave svojej ničoty, neschopnosti a rozvinie sa pocit menejcennosti.
Začnú proti týmto slovám a zahanbeniu rebelovať a odporovať až po dosiahnutí obdobia puberty , kedy sú veľmi háklivý na všetko čo povie autorita a začne viaznuť komunikácia s rodičmi, ktorých poníženie a zahanbenie si nesú vo svojom srdci ako pocit krivdy a ublíženia, tieto rany sa môžu preniesť aj do dospelosti a prenášať sa na ďalšiu generáciu rovnakým spôsobom ako na nich samých.
Vyhnite sa zahanbovaniu a poníženiu
Nepoužívajte slová ako – ty vždy a ty nikdy
Zamýšľali ste sa milí rodičia nad tým, prečo podľa vás niečo dieťa nedokáže, keď mu neustále tlačíte do hlavy o jeho neschopnosti tak tomu samé uverí, že je hlúpe alebo zlé a pritom možno len nemá talent na šport, do ktorého ho tlačíte, prípadne kreslenie alebo hudobný nástroj, ktorý ste nenávideli ako deti, lebo vaši rodičia vás do toho nútili a nevedeli ste sa prejaviť a postaviť na odpor. Dieťa má tendenciu napĺňať rodičovské predstavy len kvôli tomu, aby si zaslúžilo lásku. A znižovaním jeho hodnoty budete iba ho utvrdzovať vo vetách on nikdy a on vždy tak bude aj konať
Nesúďte dieťa- si také alebo onaké
Je potrebné povedať čo sa nám nepáči alebo čo sa dieťaťu nepodarilo- jednu alebo viacero konkrétnych veci , ale neodsudzovať a nezahanbovať dieťa na verejnosti ponížením , že je hlupák, alebo blbý, ty sa nevieš učiť alebo si lajdák. Na mieste je si pýtať vysvetlenie od dieťaťa prečo sa tá ktorá konkrétna udalosť stala – zlá známka v škole- nechajte dieťaťu možnosť sa obhájiť , prečo došlo k tomu, že má dajme tomu 4 z matematiky. Aký vzťah dôvery vybudujeme na začiatku v prvých rokoch života , tak sa nám budú alebo nebudú deti zdôverovať so svojimi problémami.
Keď dieťa povie, že učivo napísalo správne a učiteľka na ňom sedí a nikdy mu nedá lepšiu známku ako 3-4 aj keď má všetko dobre , niečo na tom bude. Treba si vypýtať dané písomky a pozrieť si kde dieťa robilo chyby. Ak vidia , že písomka je správne vypracovaná, no napriek tomu je tam zlá známka, je dôležité konfrontovať učiteľku , že prečo zlá známka , keď práca je vypracovaná bez chyby.
Keď dieťa povie, že učivu nerozumie a učiteľka mu ho odmietla vysvetliť , tiež treba konfrontovať učiteľku a zistiť čo je vo veci
Keď dieťa povie, že sa na písomku nevedelo sústrediť , navrhneme pred ďalšou písomkou skorší odchod do postele a prípadne dlhšiu prípravu, ak sa to zlepší chyba bola v únave alebo slabej príprave no ak príprava aj spánok bol dostatočný, ale známka sa nezlepšila, skúsiť nájsť doučovanie prípadne dôvody neúspechu…
Ak dieťa povie , že ho bolí hlava, brucho je nervózne, je potrebné zistiť príčinu- či nejde o šikanovanie, prípadne bolesť hlavy spôsobuje oslabené videnie alebo počutie, prípadne niektorá z porúch učenia a na základe vyšetrenia u špecialistov, očné, ORL, neurológ , psychológ zistiť príčinu zhoršeného prospechu , prípadne dlhotrvajúcich zlých známok…
Hľadať riešenie spolu s dieťaťom
Nerozhodujte o dieťati bez neho , najmä ak sa to týka školského prospechu a verte mu , postavte sa za neho ak má nejaký problém . Nenechajte sa ho v tom plácať a podajte mu pomocnú ruku na cestu k zlepšeniu známok , vzťahov , nájdeniu si kamarátov , zapadnutiu do kolektívu. Cesta vedie jedine cez spoluúčasť detí na riešení problému , ktorí sa ich týka.
Partnerský prístup
Tento prístup znamená , že budete s nimi jednať ako s partnermi , nie ako z niekým menejcenným malým či hlúpym. Nerobíme z nich kamarátov , ale zachováme postavenie rodič-dieťa, no zapájame dieťa na úrovni zrelosti a veku do chodu domácnosti a tiež do povinností v učení sa.
Zahanbovanie veľmi zhoršuje vzťahy medzi rodičmi a deťmi . Vzniká začarovaný kruh nedocenenia , poníženia a následnej rebélie a nedôvery a pocit chýbajúceho záujmu rodičov.
Bc. Ľubica Bombalová
