Úvod Problémy v rodine Aký typ rodiča ste vy?

Aký typ rodiča ste vy?

887
0
ZDIEĽAŤ

Existujú tri kategórie rodičov. Policajt, učiteľ a partner. Čo to vlastne znamená? Policajt kričí, vyhráža sa a nemá problém dieťa udrieť. Policajtova zbraň na výchovu dieťaťa je strach. Dieťa sa má pozerať na svojho rodiča akoby zdola. Rodič policajt považuje dieťa za niečo neskrotné, čo treba dať do pozoru a vychovať tak, aby z neho nevyrástol nejaký kriminálnik.

Ďalším typom rodiča je učiteľ. Výchovný nástroj učiteľa je poučovanie. Učiteľ moralizuje, opakuje, požaduje… Samozrejme, neznamená to, že tento alebo akýkoľvek spôsob výchovy je úplne nesprávny. Ale dôležité je, akým spôsobom to robíme. Ak sme tí, ktorí všetko vedia a všetko zažili, vieme, čo je správne a ako má všetko fungovať a navyše, ak to s týmto nastavením tomu dieťaťu aj hovoríme, tak v takomto vzťahu vzniká obrovská priepasť. Rodič učiteľ vníma dieťa ako nepopísaný list, ktorý má za úlohu zapísať práve on. Čo ho totiž naučí, to bude vedieť.

Musíme ale pochopiť, že sme tu jeden pre druhého. Učíme sa navzájom a rovnako aj dieťa nás dokáže veľa vecí naučiť. V tej chvíli už nie sme učiteľmi, ale sprievodcami životom. Naša úloha teda nie je moralizovať, ale ukázať, ako by to malo byť správne.

Posledným typom rodiča je rodič – partner. A takýto rodič využíva ako výchovný prostriedok dohodu. Rodič partner považuje svoje dieťa za to, čím je samo. Úlohou rodiča je mu vytvoriť bezpečný priestor pre jeho rozvoj. Ak dieťa namiesto príkazov a poučovania podporíme, ono si samé nájde tú správnu cestu životom.

Každý z rodičov to ale pozná. Niekedy sa snažíte byť naozaj tým partnerom, ale dieťa nám svojim správaním nedáva na výber. To isté platí aj pre rôzne situácie, kedy uplatňujeme rôzne výchovné metódy. Ako ale zistíme, či je daný typ výchovy ten správny? Je to veľmi jednoduché. Sledujte, ako sa pri tom cítite vy a ako sa cíti vaše dieťa. Ak sa cítite príjemne, vaša výchova je tá správna. Ak to tak ale nie je, vždy je tu možnosť zastaviť sa a zmeniť správanie. Dajte si otázku, čo môžem urobiť, aby som pre to dieťa bol lepším partnerom? A keď si na túto otázku odpoviete, tak to je ten správny krok.

Nielen rodičia, ale aj deti majú rôzny prístup a povahu. Pokiaľ je dieťa dominantné, je to pre rodiča ten náročnejší typ. Ak je rodič policajtom alebo učiteľom, dieťa sa automaticky začne búriť, odvráva, robí scény, ubližuje druhým, je jednoducho nezvládateľné. Rovnako sa môže aj báť, klamať a vyhovárať sa. V prípade, ak ide o dieťa s tichšou povahou, takéto na rodiča policajta alebo učiteľa reaguje tak, že sa stiahne do svojho úkrytu, zavrie sa v izbe, nekomunikuje, je úzkostlivé a uzavreté.

Ako teda nájsť tú správnu cestu? Staňte sa jeho partnerom. Naučte sa ho počúvať, vnímať a porozumieť. Pozrite sa na to z pohľadu dieťaťa. Čo by ste chceli? Čo by musel váš rodič urobiť, aby ste poslúchali? Presne toto totiž práve teraz vaše dieťa naozaj prežíva.