Inak komunikuje žena, inak chlap. Hoci obe pohlavia používajú rovnaký jazyk, pri kontexte a priamočiarosti cítiť a počuť značné rozdiely. Už len pri prvotnej vete typu ,,Ako sa máte?“ hneď jasne cítiť, že sa jedná o ženu. ,,Pri pracovnej stretávke sa muž svojho obchodného partnera nepýta otázky osobného charakteru, na rozdiel od ženy, ktorej otázky podobného typu neprekážajú,“ hovorí trénerka komunikácie Margit Hertleinová. Podľa európskej štatistiky muž vníma osobné otázky za zbytočné, zatiaľ čo žena nevníma rozdiel medzi podnikateľským a osobným vzťahom voči danej osobe.
Odlišný štýl komunikácie
Z tohto príkladu je zrejmé, že ženy a muži hovoria inak. Hoci používajú rovnaký slovník, ich jazykový štýl aplikujú odlišným spôsobom pri komunikácii. To môže viesť k nedorozumeniam a problémom – v podnikateľskom aj súkromnom kontexte. Muž veľa krát nechápe, čo mu žena vraví a naopak. Komunikácia nefunguje ako tabuľka Excelu, zdôrazňuje Hertleinová. ,,V reálnom živote môžete zadať správny údaj a dvaja ľudia dostanú úplne odlišný výsledok.“
„Muži v našich zemepisných šírkach komunikujú skôr s rečovým jazykom,“ uvádza Margit Hertleinová medzi hlavné rozdiely. Vety sú zvyčajne krátke a priame. Vzorec reči presne podľa hesla: Ak si niečo myslím, tak to aj poviem. Samozrejme, so všetkou úctou.
Čo počujem a čo hovorí?
Ženy často používajú nepriami jazykový model. Namiesto jasného príkazu „Zatvor, prosím, okno“ vyjadria toto želanie nepriamo, napríklad „Och, ako je v miestnosti chladno“. Ďalšie príklady nepriamej komunikácie: „Už by bolo načase vymaľovať obývačku“ alebo „Smeti by sa už mali vyniesť von“.
Tento jav opísal autor Axel Hacke v jednej zo svojich kníh ako ,,Pasívne partnerstvo“. Zväčša ide práve o ženy, ktoré používajú nepriamu komunikáciu k tomu, aby dosiahli určitú ,,službu“, ktorú nemienia spraviť dobrovoľne samy.
Na vine sú hormóny
Ako je teda možné, že si ženy a muži prekladajú celú komunikáciu inak? „Súvisí to s odlišnou socializáciou a charakterizáciou a tiež s priradením kultúrnej úlohy, v akej sa majú nachádzať muži a ženy,“ vysvetľuje Margit Hertleinová. Do veľkej miery môže zato dlho označovaný obraz muža ako toho ,,silného“, ktorý musí viesť a ktorý zastáva dôležitú úlohu v boji. Dal jasné pokyny na prežitie v bitke na rozdiel od ženy, ktorá bola slabá a rezervovaná. Takéto ideály sa rozplývajú len pomaly. Inak povedané, spôsoby máme už od pradávna zakorenené a istým spôsobom ovplyvňujú naše podvedomé správanie dodnes.
Zatiaľ čo prebytok pohlavného hormónu testosterónu robí mužský jazyk priamym a „agresívnym“, u žien je to skôr väzbový hormón oxytocín, ktorý sa naplno prejaví počas pôrodu a dojčenia, a ktorý sa podľa Hertleinovej spolieha viac na dôveryhodnú komunikáciu.
Čo robiť?
Podľa trénerky komunikácie Margit Hertlein by si ako muži, tak i ženy, mali položiť otázku, do akej miery je vzájomná komunikácia pre nich dôležitá. Rozhodne by obe pohlavia mali nájsť kompromis. Muži by mali lepšie pochopiť vzorce komunikácie u ich nežnejších polovičiek a naopak ženy, by mohli byť priamejšie v určitých vyslovovaných pasážach. Koniec koncov, jedni by bez tých druhých nedokázali existovať a protiklady sa dokonale priťahujú. Pre ľahkú konverzáciu by teda nebolo na škodu, ak by sa oba tábory posnažili nájsť tú zlatú strednú cestu.
Zdroj: Rundschau.de
