V živote sme sa stretli z mnohými okamihmi kedy nás z niekým porovnávali. Doslovne už od perinky dochádza k porovnávaniu , a rodičia a okolie si vôbec neuvedomujú alebo nechcú pripustiť jedinečnosť a neopakovateľnosť svojich detí. Najčastejšie sa to deje priamo v rodine medzi súrodencami ak sú, a ak ide o prvé dieťa tak porovnávanie medzi mamičkami už na izbe pôrodnici. Priamo sa pretekajú v čom sú ich deti lepšie ako dieťa susedky na vedľajšej posteli.
V čom všetkom sa porovnávajú deti a ich mamičky
- Dĺžka tehotenstva a narodenie v termíne – predčasne / prenášanie
- Doba trvania pôrodu, pomoc epidurálka/bez ničoho a prirodzený pôrod/ cisársky rez
- Dĺžka a hmotnosť bábätka
- Prisatie sa a množstvo ml vypitého materského mlieka
- Spanie počas dňa aj noci
- V rýchlosti priberania na váhe a následný odchod domov
- Ak majú deti tak medzi sebou aké bolo v tom či onom veku šikovné
- Spánok / jedlo / zuby / vlasy / prevaľovanie , sedenie ,lezenie , státie a behanie – počas 1. roku života vaše dieťa verzus dieťa susedy v rovnakom veku
- Plačlivosť / utiahnutosť / smelosť /strach
- Používanie nočníka, od plienkovanie
Akékoľvek porovnávanie slúži viacej na škodu ako na úžitok a povzbudenie. Naopak bude viesť k depresii a menejcennosti a pocitu , že nie je dosť dobré sa bude dieťa všetkými silami snažiť zapadnúť do rodičovskej predstavy o ňom samotnom. Dieťa sa riadi svojimi pocitmi , nakoľko ešte nemá toľko životných skúseností.
Čo si rodičia neuvedomujú , keď svoje dieťa porovnávajú s iným dieťaťom
Jedinečnosť– na svete neexistujú žiadne dve úplne totožné deti vo všetkom a to dokonca ani pri jednovaječných dvojčatách , má každé dieťa , rozdielne rysy aj povahu hoci sa podobajú ako vajce vajcu a predsa sú rozdielne. Rozlíšiť ich na základe fyzimónie je takmer nemožné, iba rodičia vedia , ktoré dieťa je ,ktoré na základe malých rozdielov, bežne takmer úplne neviditeľné voľným okom.
Povaha a charakter – nikde na svete neexistujú deti z rovnakou povahou a charakterom aj keby vyrastali v rovnakom prostredí, môžu byť podobné na základe rovnakej výchovy no nikdy nebudú úplne totožné.
Introvert verzus extrovert– mnoho rodičov si nechce pripustiť ani introvertnosť /extrovertnosť svojho dieťaťa- rozdiel je mnohokrát v zapadnutí do kolektívu v škôlke alebo škole, dieťa intelektuál nebude vyhľadávať spoločnosť hlučných detí , ale sa skôr utiahne do svojho sveta napr. kníh. Tak isto od extroverta nemožno očakávať hlboké intelektuálne a zamýšľajúce sa rozhovory , keď ono je rado šašom a zabávačom spoločnosti a potrebuje okolo seba ľudí k svojmu životu a nemá príliš v láske samotu a nudu
Talent – každé dieťa má na niečo talent , len je potrebné ho objaviť a rozvíjať. Rodičia často prenášajú na dieťa svoje vlastné projekcie , čo by ich dieťa malo v živote robiť a čomu by sa malo venovať. Niekedy si však vôbec nedokážu pripustiť , že záujem dieťaťa o nejakú činnosť sa vôbec nemusí zhodovať ( a väčšinou sa ani nezhoduje ) s činnosťou , ktorú mali radi rodičia v ich veku. Často sa stáva , že ak je v rodine nejaký člen športovec / hudobník / maliar dávasto dieťaťu za príklad s pochopením , že si má činnosti osvojiť a ich dieťa. Lenže to vôbec nevedie k motivácii o zmenu myslenia a správania skôr o poníženie dieťaťa vo veľmi rafinovanej a skrytej forme.
Dieťa veľmi dobre vie a vycíti , že s ním rodič nie je spokojný a teda robí niečo čo sa mu nepáči. Porovnávanie pôsobí deštrukčne potláča skutočný talent a výnimočnosť daného dieťaťa. Váš syn /dcérka si vyjadrenia typu ( mohol by si byť odvážnejší , viac jesť , viac spať nezašpiniť sa a nepadnúť do každej mláky a pod.) preložia rodičia ma neľúbia , lebo všetci na okolí si podľa nich, zaslúžia viacej lásky a ich pozornosti ako ja. V preklade by sa to dalo povedať aj inak. Nie si hodné našej lásky , budeme ťa mať radi ak sa premeníš na iné dieťa v našom okolí , ktoré je také šikovné v tom či onom , ale v skutočnosti neberú ohľad na jedinečnosť svojho dieťaťa a jeho /jej talentu, ktorý vôbec nechcú zistiť , aký je.
Takéto správanie rodičov a porovnávanie dieťaťa s iným vedie u neho / nej k hnevu , pocitu menejcennosti , poníženiu, frustrácii , neschopnosti , nepokoju až nenávisti. Prípadne môže upadnúť do depresie.
Ďalší spôsob správania sa rodičov k dieťaťu môže viesť k rebélii alebo odmietaniu komunikácie , negativizmu, seba poškodzovaniu alebo chodeniu s partiou v čase puberty , ktorú ich rodičia na 100% neschvália. Chcú bojkotovať to poníženie a potupu , porovnávanie so spolužiakmi susedmi a jeho /jej kamarátmi až do takej miery , že môžu sa prestať kamarátiť s ľuďmi , ktorých vy ako rodičia pokladáte za správnu spoločnosť a pod.
Ak má staršie dieťa potenciál v nádhernej maľbe a umení a vy ho dáte ako príklad mladšiemu súrodencovi, a pritom ten mladší má nadanie napríklad na šport a v kreslení mu to nejde. Tak ho úplne demotivujete a nebude sa snažiť dosiahnuť úspech ani v tom na čo má talent teda v športe. Nevyužije svoj talent v športe, lebo ste ho tlačili do umeleckej dráhy a trvali ste na tom, ale mladšieho vlohy ste ignorovali.
Ak nastane opačná situácia porovnávanie svojich rodičov z inými rodičmi
Môže nastať situácia , kedy vám vaše dospievajúce dieťa nastaví zrkadlo a bude porovnávať mamu svojej kamarátky so svojou mamou a poukáže , napr.: kamarátkina mama pečie fantastické čučoriedkové koláče a ty prečo nie, stále iba jablkové. V tomto prípade najčastejšia obrana je útok tak povie mama svojmu dieťaťu : „ vieš čo presťahuj sa teda k mame svojej kamarátky a nech ťaživí a šatí ona , keď ti moje jablkové koláče ( môže ísť o čokoľvek) nechutia a ona robí lepšie !“ – vtedy to už hraničí s citovým vydieraním.
Zrazu sa cíti mama dotknutá ako si jej dieťa ju dovolilo porovnávať z nejakou cudzou ženou. „Dobre mami, keď sa ťa tak dotklo , že ťa porovnávam s kamarátkinou mamou , tak vieš čo adoptuj si Majku od susedov , keď ju tak veľmi vyzdvihuješ a porovnávaš v čom je lepšia, krajšia a šikovnejšia ako ja.“ A ja sa potom presťahujem ku kamarátkinej mame, ktorá lepšie pečie ako ty. Aspoň bude mať moja kamarátka súrodenca a nebude sama, a ty budeš mať vysnívanú Majku, ktorá spĺňa tvoje očakávania, čo ty na to?“ Takáto debata by sa istotne neniesla v takomto pokojnom duchu , ako je opísané v modelovej situácii.
Porovnávanie zasiahne na najcitlivejšom mieste aj dieťa aj rodičov v oblasti vlastnej hodnoty a sebaúcty.
Kompenzovať si rany na svojom dieťati , ktoré rodičia utržili v ich veku , nie je správne. Najhoršie je , že hoci sme my dospelí , tak nás naši rodičia stále dokážu postaviť do pozoru a zraniť to malé dieťa v nás , ktoré si nesie krivdu od svojich rodičov a následne ju prenáša na svoje deti , hoci nechce. Skutočnosť porovnávania je totiž odrazom našej vlastnej úzkosti , že nie sme dosť dobrí a nedokážeme mať samých seba radi.
Začarovaný kruh porovnávania vedie u všetkých zúčastnených k hlbokému poníženiu a zbaveniu sa úcty voči sebe , podceňovaniu a poníženiu vlastnej hodnoty.
Dôležité je vaše dieťa milovať aké je . Nikdy nebude také, ako Ferko, ani ako Anička , ani ako sestrina Zuzka a bratrancov syn Janko, ale bude to vaša Lucka alebo váš Samuel nadaný /nadaná na úplne iné veci ako Ferko / Anička /Zuzka alebo Janko a v tom je skvelé ,že sme originálni ľudia.
Dieťa sa narodilo do vašej rodiny a ako rozviniete a objavíte spolu s ním / s ňou jeho talenty a dary, tak sa bude v živote mať. Vypestujete v ňom / v nej sebaúctu a seba hodnotu na základe povzbudenia a podpory v tom , v čom je vaše dieťa výnimočné, alebo ho budete ponižovať , že nemá talent ako vaše ďalšie deti alebo susedove.
Nemôžete ho/ju ochrániť pred múdrejšími /šikovnejšími / talentovanejšími deťmi a ľuďmi , ale budú si vedomé vlastnej hodnoty a tým zostanú silné a neotrasiteľné vo svojom základe. Následne sa môžu títo ľudia stať vzorom v napredovaní , no ak budeme dieťa s nimi porovnávať frustruje ho to a nebude chcieť robiť nič a pomyselne zakope svoj talent.
Milujte svoje reálne a živé dieťa , nie nereálnu a virtuálnu predstavu, ktorú ste si vysnívali , že by sa malo stať realitou. Rodičia si musia vstúpiť do svojho vlastného svedomia a odhodiť a upustiť od svojich nereálnych predstáv o svojom dieťati prípadne o kompenzácii alebo prenose vašich nesplnených snov a túžob na druhého teda na vlastné dieťa.
Máte dve cesty spolu s vašim dieťaťom
- a) cesta objaviť talent a nadanie , a silné stránky
- b) cesta potlačenia a ignorovania potenciálu a talentu vášho dieťaťa a dotlačiť ho k nereálnemu obrázku, ktorý ste si vy rodičia vybájili vo svojej hlave
Rodičia budujte pevný a vyvážení vzťah so svojimi deťmi a budujte silné stránky a talenty. Vďaka tomu sa z vašich detí stanú zdraví a sebavedomí dospelí ľudia, ktorý budú poznať svoju hodnotu , nie na základe toho čo vedia, ale kým sú pre rodinu a spoločnosť v ktorej žijú…
Bc. Ľubica Bombalová
https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/business-recruitment-hiring-work-concept-job-1095195806
