Úvod Problémy v rodine Tajné neresti rodičov, alebo ako si pred deťmi zachovať tvár

Tajné neresti rodičov, alebo ako si pred deťmi zachovať tvár

278
0
ZDIEĽAŤ
Tajné neresti rodičov , alebo ako si pred deťmi zachovať tvár
Tajné neresti rodičov , alebo ako si pred deťmi zachovať tvár

My rodičia sme niekedy v klamaní našich detí priamo experti, nielenže potajomky robíme to, čo svojim deťom zakazujeme, ale ešte aj nechceme, aby nás deti pritom prichytili. Keď sa tak stane , klesne naša rodičovská autorita takmer na nulu.

Deti začnú strácať dôveru voči rodičom, lebo si začnú myslieť, že keď nás v takýchto jednoduchých veciach klamú, začnú veľmi silné pochybnosti o dôveryhodnosti a tým pádom začnú najmä tie staršie okolo 3-4 rokov premýšľať, ak mama alebo otec klamú , že papať sladkosti je nezdravé, tak prečo to oni robia… Vystane tisíc otázok – prečo ?

Verte tomu ,že deti sa neuspokoja s vysvetlením typu – som dospelý/dospelá a ja môžem a tebe sa zúbky ešte len vyvíjajú tak keď si ich teraz pokazíš , ešte tie mliečne tak potom budú problémy aj s tými trvalými, čo sú až do smrti alebo odpoveď lebo som povedala a pod.

Aké máme my rodičia tajnosti pred deťmi

Niektorí by oponovali ,že oni žiadne tajnosti pred deťmi nemajú. Tak sa poďme pozrieť na tie najčastejšie

1. tajnosť – jete v skrytosti sladkosti  (najlepšie naše obľúbené- Margot, Kaštany a každý si doplní svoju….)

Najčastejšie sa schovávate niekde za rohom, alebo jeme sladké ,keď dieťa spí, prípadne v kuchyni si potajomky ulamujeme kúsky čokolády(napolitánky) bonbóny a iné. Obalíte si sladkosťami nervy, keď už nevládzete. Ak chcete ,aby vaše deti nejedli alebo nechceli jesť toľko sladkosti bolo by dobré , aby sme my sami, išli príkladom. Buď ich na sladké vôbec nenaučíte ,prípadne ,ak to už vedia , tak im vysvetlíte mi ,že ak zjedia normálne jedlo – obed (večeru) tak po nej si môžu dať aj sladké a dajme tomu, ten obed jeme zároveň s nimi, a to sladké si dáme v rovnakom množstve, ako ponúkneme im. Uvidia v tom spravodlivosť a delenie sa. Deti sa učia nápodobou ,tak sa budú chcieť deliť aj oni so svojimi súrodencami alebo kamarátmi.

Keď deti odhalia našu tajnosť ,neodbime ich , že ich klamal zrak ,že mama sladké nejedla a pod.

Treba na rovinu povedať – áno jedlá som sladké, lebo som bola nervózna , podráždená , nahneval ma niekto , a nechcem to prenášať na teba ani na ocka. Ty za to nemôžeš ,že mám zlú náladu alebo tak. Vyjadrite svoju potrebu alebo túžbu po sladkom. A tiež im povedzte ,že cukor kazí zúbky nielen deťom ,ale aj mamine a preto si ich umýva, aby kaz neurobil šarapatu a nemali bolesť.

2. tajnosť – nenecháte si sladkosť na neskôr / nepodelíme sa s niekým.

Často zjeme čokoládu alebo zákusok bez toho, aby sme sa podelili alebo si tu sladkosť – či čokoládu rozdelili na polovicu a odložili si na neskôr. A zároveň po deťoch chcete, aby sa rozdelili z inými prípadne , aby celú čokoládu nespráskali naraz.

3.tajnosť- nenosíte oblečenie , v ktorom nevyzeráte sa necítite dobre

Každý človek má svoje obľúbené aj menej obľúbené kúsky oblečenia. Často nás dospelých neprinúti si dať čiapku , šál či rukavice nikto, kým nemáme celú tvár a ruky bordovo červené  až fialové od zimy, no vaše deti prinútite, aby nosili čiapku ,šál rukavice aj pri menšom mraze, ako by ste ich vy vôbec vytiahli zo skrinky. Keď nejdete milí rodičia príkladom , že keď je zima nosí sa čiapka , tak ani deti ju nebudú chcieť mať. Keď sú staršie , tak sa mnohé aj spýtajú : „Ty , mami prečo nemáš ,čiapku, šál  aj rukavice, tebe nie je zima, máš studené ruky a červený nos?“

A tu už nám nepomôžu žiadne výhovorky, že mne nie je zima a vydržím viacej chladu ako ty, a ty si malinký a tebe bude zima…

4.tajnosť- nedávate veci na jedno miesto a stále niečo hľadáte

Stáva sa vám ,že si za svet neviete spomenúť ,kde ste položili kľúče od bytu /auta a pritom , žiaľ ste si nezvykli, dávať veci na jednom mieste a potom ich hľadáte. Poriadok a ukladanie vecí na im určené miesto. A následne potom upozorňovať deti, keď niečo hľadajú, že si to zapatrošili a teraz nech nerevú, že nevedia kde to je. Niekedy sa stane , že deti sú všímavé a upozornia s miernou výčitkou :  „Mami, čo robí tá bunda na stoličke, a nie je na vešiaku, a oco, tvoje použite ponožky, prečo sú pod radiátorom, keď patria použité do koša na bielizeň.“

Ak nás deti prichytia alebo vidia našu lajdáckosť, tak to nemôžete prejsť mlčaním, a je potrebné to tým deťom vysvetliť, že aj mama a tato sú tiež občas neporiadni a položia veci , kde príde miesto, tiež potom hľadajú , lebo zabudli kam to položili. Tu je tiež na mieste učiť deti poriadku, a odkladaniu vecí na jedno miesto. Nabudúce keď budete zase niečo hľadať, tak si položte jednoduchú otázku- prečo som to nepoložila ,neuložila na zaužívané miesto , potom ,by som sa nemusela zdržovať, spomínaním na to , kde som to len dal/ dala.

Z deťmi sa dá zahrať taká hra , ktorá je užitočná pre všetkých.

Každej veci , ktorá sa vyskytne u vás doma, nájdite trvalý domov- značí to, že sa dohodne a najlepšie napíše / nakreslí , čo kde patrí.

Napr. v tejto malej skrinke pri dverách sú kľúče na háčikoch –pod /nad každý háčik napíšete štítok / nakreslíte štítok, aké kľúče tam musia visieť (resp. keď ich niekto zoberie ,tak ich aj vráti ,tam kde boli ) ,toto sa robí najlepšie z deťmi od 4-5rokov -kreslené štítky a deťmi, ktoré už vedia čítať tak môžu byť obojaké obrázok a pod ním text. Háčik /y na kľúče od auta( ak majú viacej áut ) nakreslí sa auto a vymaľuje farbou, podľa farby skutočného auta- model a značka sa dopíšu, kľúče od domu – domček (s červenou strechou –mama , modrou strechou oco) a tak ďalej… kľúčik od schránky – obrázok obálky a iné…

Oblečenie sa dá tiež označiť- skrinka , priehradka – tu sú nohavičky/trenky , ponožky- obrázok a popis- ak je detí viac- označiť šuplík obľúbeným zvieratkom/bábikou / postavičkou, aby aj deti vedeli, ktoré vecičky sú koho _najmä ak skúšajú a učia sa samé obliekať… Hračky, lego a stavebnice v pôvodných obaloch, box na hračky, prípadne polica kde sú pekne uložené… Všetko zábavnou formou…

5.tajnosť – hnev a vulgarizmy , keď sa nám nedarí

Mnohokrát sa jednoducho stane, že nám nejaká činnosť nejde od ruky , všetko sa nám sype , padá z rúk – začnete hundrať a dudrať a nadávať na vec / činnosť , ktorá sa vám nedarí a jednoducho ju neviete prekonať. Potom už , hryznutie do jazyky alebo spodnej pery nepomáha, keď nervózne bubnujete po stole, prípadne vám z úst unikne nadávka – slušná alebo menej slušná tak sa snažíte to pred deťmi ututlať, horšie je, Keď to deti začujú a v nevhodnej chvíli začnú opakovať.

Rodičia ako autorita

Všetky naše tajnosti a malé neresti sú ľudské , no pred deťmi ich nepriznáme. Prečo chcete vypadať bezchybní v očiach detí , namiesto toho , aby sme im ukázali nejakú slabosť. Deti nás často prekuknú , že nie vždycky robíte , to čo kážete. Určite si všimnú , najmä deti 3+ rokov , že mamka sa trasie od zimy , ale čapicu si nedá a tatko , že sa dokáže veľmi nahnevať a vulgárne nadávať keď sa mu nedarí.

Vaše deti moralizujete , poúčate ,kritizujete, no to čo hovoríte vy sami neplníte – na čom chcete postaviť rodičovskú autoritu, na klamstvách o svojej dokonalosti, veľmi rýchlo stroskotá, stojite totiž na vratkých nohách.

Pre pochopenie začína súhra medzi rodičmi a deťmi. Najlepšie sa naučia tolerovať prehrešky a slabosti iných , keď sa rodičia odhalia a idú s kožou na trh , že oni zlyhajú , majú chyby a slabosti. O to viac , keď vy ako rodičia dáte príklad v tolerancii ich vlastných omylov.

Dôvera sa buduje priznaním a ľutovaním svojich prehreškov a ospravedlnenie sa ak sme niečo nezvládli a to isté očakávať od detí , že budú zhovievavé , keď ste vy ako rodičia príkladom odpustenia a porozumenia medzi sebou navzájom. Následne potom dokážu vaše deti tolerovať a odpúšťať poklesky a slabosti iných detí a dospelých , keď aj im je prejavený súcit a pochopenie pre tie ich.

Bc. Ľubica Bombalová